Správa o spore mocných

Prezident Andrej Kiska v Národnej rade predniesol správu o stave svojho sporu s vládnou koalíciou. Správa mala všeobecnú platnosť v momentoch, v ktorých opakovala dávno známu kritiku vládnej moci a polície. Na to, aby to bola správa o stave republiky, by však museli jej autori urobiť väčší úkrok bokom od každodennej politickej agendy.

13.06.2018 20:00
debata (8)

Dá sa napríklad súhlasiť s tým, že vláda hrubo podcenila situáciu po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Rovnako s tým, že ak sa v uliciach stretávali nahnevané davy, dôvodom nebolo iba to, ako sa správali Robert Fico či Robert Kaliňák v daných dňoch. Na námestiach sa ventiloval hnev kumulovaný dlhodobejšími skúsenosťami s aroganciou moci, ktorá akoby vnímala len takú kritiku, ktorá ju môže bezprostredne ohroziť vo voľbách.

Stav našej republiky dnes necharakterizuje boj „dobrej“ opozície so „zlou“ vládou. Spoluvina za úpadok dôvery v parlamentarizmus a liberálnu demokraciu má širšie kontexty.

Na mostíku, ktorý sa Kiska pokúsil urobiť od vraždy Kuciaka a Kušnírovej k únosu Michala Kováča juniora, však všeličo nesedí. V prvom rade, za únosom bola politická moc, ktorá vzápätí drzo zneužila inštitút amnestie na to, aby sa ochránila. V druhom rade, spor s mečiarizmom nebol o úpadku dôvery v politiku ako takú – známe boli riešenia i aktéri, ktorí ich sľubovali priniesť. Až ho napokon na jeseň 1998 porazili.

Prezident si dnes, pravdaže, nemôže dovoliť povedať, že dvojnásobná vražda padá rovno na vrub vláde. Napokon sám pripomína, že stále nevieme, ako a prečo k nej došlo. Rovnako nemôže s vážnou tvárou tvrdiť, že záchrancovia slovenskej demokracie dnes sedia v opozičných laviciach. A tak ponúka len náznaky a inotaje – čo však celý mostík od Kováča jr. ku Kuciakovi mení na bežnú stĺpčekársku rutinu.

Stav našej republiky v súčasnosti necharakterizuje boj „dobrej“ opozície so „zlou“ vládou. Spoluvina za úpadok dôvery v parlamentarizmus a liberálnu demokraciu má dlhodobejšie a širšie kontexty ako Ficov chabý pokus otupiť ostrie marcových protestov konšpiračnou teóriou. Nevidieť to znamená riskovať viac než iba výhru či prehru svojich momentálnych favoritov vo voľbách.

Chceme hovoriť o boji proti extrémizmu, etnickej neznášanlivosti a necitlivosti k okolitému svetu, ale aj proti neschopnosti spolupráce a citlivej politickej diskusie o problémoch? V tom všetkom je možné Kiskovi len pritakať. Potom sa však nemôžeme tváriť, že od rečníckeho pultíka v rokovacej sále nedovidíme aj do lavíc kollárovcov, sulíkovcov či matovičovcov.

Prezident sa svoj problém s návrhom uzákoniť strop odchodu do dôchodku pokúsil zovšeobecniť na akýsi symptóm našich dnešných problémov. Ak však nie je schopný rovnako konkrétne uviesť, že nedôvera v demokraciu a fašizujúce tendencie sa zďaleka netýkajú iba tých šašov, ktorých predseda Národnej rady hneď na začiatku celkom správne vykázal zo sály, jeho prejavu chýbalo presne to, čo by zo správy o stave prezidentovho sporu s vládou urobilo správu o stave štátu. Iná otázka je, že od Kisku to už jeho fanúšikovia ani kritici vlastne neočakávajú. A na tom veľa povzbudivého nie je.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Andrej Kiska