Lenže je politická elita v našej republike taká hodnoverná? Určite nie.
Slušný radový človek vedomky nemá opakované problémy s daňovými únikmi, nepodvádza s financovaním akejkoľvek reklamy svojej osoby, ani nemanipuluje s pôdou, ktorá patrí komsi inému. Ale mnohým takáto základná slušnosť chýba, dokonca aj tým, čo si robia ambície na vysoké štátne funkcie. Preto je oprávnené od nich žiadať, aby sa v mene transparentnosti svojho podnikateľského a iného konania prinajmenšom v rámci predvolebného boja vzdali nároku na daňové tajomstvo.
Andreja Kisku by sa to už, žiaľ, netýkalo, druhý raz nemieni kandidovať na hlavu štátu. Ale hlásia sa už húfne noví záujemcovia o prezidentský stolec. Kto dá za nich ruku do ohňa? Sotva ich mecenáši a iní rozliční podporovatelia.
Druhá vec však je, či by sa toto pravidlo nemalo rozšíriť aj na uchádzačov o ostatné významné posty. Ukazuje sa totiž, že ani opakované pokusy o spresnenie informácií uvádzaných v neverejných majetkových priznaniach poslancov a iných ústavných činiteľov neprinášajú efekt. Mnohí sa s dôverou ľudí naďalej nebezpečne pohrávajú. Preto by bolo dobré riadne ich preosiať ešte predtým, ako vstúpia do mocenského ringu. Hoci aj tým, že budú musieť načas pred verejnosťou odhaliť nielen svoje politické méty, ale i daňové záležitosti.