Prezident Miloš Zeman zostáva rozhodujúcou figúrou na českej politickej scéne. Lenže Zeman nie je politikom, ktorý by prehliadal maličkosti. Ak má Česko tancovať podľa jeho nôt, ani ten najmenší krôčik nesmie vybočiť z rytmu. Ani ústava mu v tom nezabráni.
Poche sa prezentoval inými názormi na utečencov ako Zeman, navyše v prezidentských voľbách podporil jeho soka Jiřího Drahoša. Zemanova osobná zaujatosť proti Pochemu je teda zrejmá, lenže tu nejde o Pocheho. Prezident sa nepretláča s jednou stranou (ČSSD) o jej nomináciu, ale s celým politickým systémom o jeho charakter.
Je nepravdepodobné, že by vedenie sociálnych demokratov, ktoré môže vďaka spolku s Babišom dosiahnuť na štátne úrady a kreslá, chcelo ísť do konfliktu pre jedného ministra.
Vnútrostranícke referendum rozhodlo o vstupe do vlády s ANO a s podporou komunistov v Poslaneckej snemovni. Proti 58-percentnej väčšine, ktorá vstup do vlády schválila, stojí 40-percentná menšina, ktorá hlasovala proti. Ak by sa predseda ČSSD Jan Hamáček zaťal a riskoval by pre jednu ministerskú nomináciu celý projekt, možno by si naklonil nejakú časť z vnútornej opozície, skôr by však väčšiu časť strany stratil.
Miloš Zeman buduje v Česku kvázi prezidentský systém bez toho, aby musel meniť ústavu. S ľahkosťou, ktorá vyráža dych.
Výklad Ústavy ČR je pritom v tomto bode aspoň taký jednoznačný, ako je to v prípade Slovenska: prezident nemá právo zasahovať do konkrétnej súpisky vlády, ktorá má požadovanú väčšinu v parlamente. Na papieri je teda všetko jasné. Zeman môže trucovať, nemôže však porušovať základný zákon štátu. V praxi to býva ináč, ako sme sa, mimochodom, nedávno mohli presvedčiť aj my.
Na konfrontovanie svojhlavého prezidenta so zákonom treba premiéra, ktorý si je istý svojou pozíciou – čo Babiš, vládnuci už siedmy mesiac bez dôvery parlamentu len so Zemanovým požehnaním, nie je. Alebo aspoň premiéra, ktorý stojí za súpiskou kabinetu, s ktorou prichádza na Hrad. Ani to v Babišovom prípade neplatí, pretože on sám dal ČSSD najavo svoju neľúbosť nad Pocheho nomináciou. A sú tu ešte komunisti, bez hlasov ktorých Babišova vláda neprežije. Vedenie KSČM už vyhlásilo, že by vládu v takejto zostave nepodporili. Proti nominácii vedenia ČSSD teda stoja všetky tri sily, od ktorých závisí existencia a prežitie vlády, do ktorej chce to isté vedenie ČSSD vstúpiť.
Je pritom zrejmé, že tu vôbec nejde o konkrétne meno. Ide o to, aby si prezident bez ohľadu na parlament vydupal takú vládu, akú si od začiatku želal, a aby tá vláda od začiatku vedela, komu má byť za svoju existenciu vďačná. Ústavný postup naruby: vyslovenie dôvery v parlamente, ktoré za normálnych okolností v parlamentnej demokracii rámcuje zrod vlády, bude v tomto prípade iba potvrdením prezidentovej vôle. Miloš Zeman buduje v Česku kvázi prezidentský systém bez toho, aby musel meniť ústavu. S ľahkosťou, ktorá vyráža dych.