Kto patrí do Rady?

Americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová v utorok oznámila, že Spojené štáty vystupujú z Rady OSN pre ľudské práva.

20.06.2018 22:00
debata (3)

Nie je to prekvapenie, keďže týmto krokom Donald Trump hrozil už pred rokom. Podľa Haleyovej rada „nie je hodná svojho mena“, keď jej členmi môžu byť aj štáty ako Čína, Kuba a Venezuela. USA vraj svoje členstvo v rade ochotne obnovia, len čo tento orgán Spojených národov prejde zásadnou reformou.

Je nespochybniteľný fakt, že spomínané krajiny bývajú často kritizované práve za porušovanie ľudských práv. Napokon, rada má štyri tucty členov, ktorých na základe regionálneho kľúča volí Valné zhromaždenie OSN. Preto je už len štatisticky málo pravdepodobné, aby sa v nej podľa takýchto pravidiel zišli napospol iba zástupcovia štátov s bezchybným renomé.

Faktom tiež ostáva, že rada občas doslova šokuje. Napríklad pred tromi rokmi, keď Valné zhromaždenie do predsedníckej stoličky vybralo Saudskú Arábiu. Netolerantnú monarchiu s takmer nulovým záujmom o práva a slobody svojich vlastných ľudí, nehovoriac o obyvateľoch susedných štátov či inde vo svete. Ale tiež monarchiu, ktorú Haleyová, ktovie prečo, teraz nespomína. Na jednej strane je možné, i keď s výhradami, pochopiť základnú motiváciu pri takto voľne chápanom výbere členov rady. Dôležité je zvyšovať povedomie o ľudských právach aj v takých štátoch, ktoré samy majú čo zlepšovať. Inými slovami, zapojiť niekoho do projektu môže byť občas užitočnejšie, ako ho postaviť bokom a len ho kritizovať.

Rada má štyri tucty členov. Preto je už len štatisticky málo pravdepodobné, aby sa v nej zišli napospol iba zástupcovia štátov s bezchybným renomé.

Na druhej strane sa natíska otázka pre Nikki Haleyovú: Ak by Valné zhromaždenie OSN pre budúcnosť naozaj dôsledne dbalo o to, aby sa do Rady pre ľudské práva dostali iba nespochybniteľní členovia, kde by v nej bolo miesto pre krajinu, ktorá odoberá na hranici deti nelegálnych prisťahovalcov a buduje pre ne internačné tábory bez akéhokoľvek konkrétneho plánu na ich budúci návrat k rodičom, či na ich budúcnosť vôbec? Pre krajinu, ktorej líder hovorí o tom, ako (nie bieli) cudzinci „zamorujú“ krajinu, a ktorého úplne prvý prejav na ceste k zvoleniu za prezidenta bol o (nie bielych) cudzincoch, ktorí „znásilňujú, vraždia, prinášajú drogy… a niektorí z nich sú zrejme i slušní ľudia“?

Samozrejme, že je rozdiel medzi režimom, ktorý má obmedzovanie ľudských práv zakotvené vo svojom právnom systéme, a štátom, ktorý je na papieri dokonalý, akurát má nehodnú vládu. Lenže niekedy nebýva demagógiou prirovnávanie demokratických štátov k nedemokratickým, ale naopak, odmietanie akéhokoľvek porovnávania.

V konečnom dôsledku totiž platí aj takto „nekorektne“ obrátená otázka: Ak môžu Rade pre ľudské práva dočasne predsedať, povedzme, zástupcovia krutých fanatikov z Perzského zálivu, prečo by raz nemohli aj predstavitelia demokratickej vlády, ktorá cieľavedome priživuje rasizmus, aby si jej voliči nevšímali, ako ich politická trieda oberá o peniaze a budúcnosť? Valné zhromaždenie OSN dokáže byť naozaj často nehorázne benevolentné, akurát že Kubou či Venezuelou sa to ani náhodou nekončí.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #OSN #Rada pre ľudské práva