No ešte asi nik nepočul rozprávanie o Slovákoch, ktorí by mohli „žiť pohodlný život zo sociálnych dávok" u nás. Slová premiéra Pellegriniho, ktorý je autorom tohto výroku, preto znejú ako zlý vtip.
Niečo také jednoducho nie je možné, nakoľko minister práce Ľ. Kaník sociálne dávky (lebo sú „návykové“) v roku 2004 osekal na kosť. Zámer týmto opatrením znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných mu síce nevyšiel, zato sa mu však podarilo znížiť životnú úroveň ich poberateľov na úplné minimum, až prerazili existenčné dno.
Keď teda „ľavicový“ premiér avizuje, že chce ísť v šľapajach „sociálneho netvora“ a ešte viac sprísniť poberanie sociálnych dávok, treba spozornieť.
Aby bolo jasné, o čom je reč: Dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca predstavuje 61,60 € mesačne, maximum 216,10 € pre dvojicu s viac ako štyrmi deťmi. Môžu žiť šiesti ľudia pohodlný život s dvomi stovkami na mesiac?
Bezpochyby je v záujme celej spoločnosti dostať týchto ľudí na pracovný trh, no rozhodne nie tak, že im zoberieme aj to málo, čo majú.
K ich začleňovaniu môže prispieť fungujúci medzitrh práce, sociálne podniky či spustenie exekučnej amnestie a mnoho ďalších prostriedkov overených v zahraničí. Okresávaním domnelo štedrého sociálneho systému však vyrábame ešte väčšiu chudobu.
Snaha zamestnať vo veľkých zahraničných firmách čo najviac domácich ľudí je chvályhodná, len ten spôsob, ako to chce premiér dosiahnuť, je veľmi nešťastný.