Je dobré, že Slovensko je v EÚ aj v eurozóne, keďže obe zoskupenia sú zárukou politickej stability. A tá je mimoriadne dôležitá. Znie to všetko trochu ako klišé, ale stabilita nie je samozrejmosť.
Stačí sa pozrieť do Talianska, Grécka, Španielska. Silnejú tam hlasy extrémistov a jediné šťastie pre tieto krajiny je, že sú súčasťou integračných zoskupení, inak by domáce extrémistické politické sily mohli napáchať značné škody. Napríklad v Taliansku si ľudia nedávno zvolili populistov a euroskeptikov, no aj tí pri pohľade na hospodárske škody, ktoré by si spôsobili vzdaním sa eura, nateraz zmiernili tón.
Budovanie jadra EÚ, povedzme i cez spoločný rozpočet eurozóny, je ďalší krok k potrebnej politickej stabilite. Priame ekonomické zázraky od toho čakať nemožno, ale nepriame prídu. Napríklad to, že vedenie Volkswagenu povie, že majú v Bratislave plány na päťdesiat rokov dopredu, je aj odpoveď na zahraničnú politiku Slovenska, v ktorej dominujú európske integračné ambície.
Niekto si povie, že pracujeme na Nemcov, no otázka v dnešnom globálnom svete stojí takto: Existuje nateraz lepšia alternatíva? Na nemecké platy ani pri zárobkoch v bratislavskom VW okolo 1¤200 eur v hrubom nemáme a mať nebudeme, ale na rozdiel od takého Srbska je tu práce dosť a oproti Srbsku sú slovenské mzdy trojnásobne vyššie.
Integrácia v takzvanom jadre únie však nemôže byť za každú cenu. Vyrábame autá pre Nemcov či Francúzov, máme z toho dosť, ale oni majú ešte viac. Ak sa majú vzájomné výhody prehlbovať, Slovensko potrebuje robiť viac výskum a vývoj a na ten sú potrebné európske zdroje. Či už z rozpočtu EÚ alebo eurozóny.
Pri tvorbe rozpočtu eurozóny musíme žiadať ešte viac financií na inovácie a zároveň nesmieme prísť o suverenitu v daniach či vo výrobe potravín. Zároveň by nikto od našej malej krajiny nemal očakávať nejaké veľké investície do zbrojenia. Štát, ktorý stále nemá jednu poriadnu diaľnicu zo západu na východ, nemá zdroje na rozdávanie. Nemôžeme si naozaj dovoliť hrať sa na niečo, čo nie sme a nikdy nebudeme.
Ak Európska únia hľadá zdroje na spoločnú armádu či riešenie prílevu migrantov, má ich kde nájsť. Máme tu digitálne giganty, ktoré dominujú biznisu s technológiami, torpédujú aj reklamný trh a odvádzajú minimálne dane. A tiež firmy, ktoré si spravili zlatú baňu z poplatkov z bezhotovostných platieb v obchodoch. Takto sa odlievajú zdroje, ktoré potom zákonite niekde chýbajú. Takže integrovať treba viac nielen výdavky, ale aj príjmy. Mať politické integračné ambície je potrebné, no konečný efekt pre ľudí musí byť ekonomický.