Vo svete, kde si Svetozár Hurban-Vajanský pri stretnutí so spisovateľkou Hanou Gregorovou odpľul, lebo sem prinášala „prehnaný feminizmus z cudziny“ a na „západný liberalizmus“ sa hľadelo cez prsty.
Aj dnes sa politici prostredníctvom kultúrno-etických otázok snažia umelo polarizovať spoločnosť, lenže tá je oveľa vyspelejšia, než sú oni sami. Zatiaľ čo tu rozohrávajú umelé kultúrne vojny, väčšina (50,4 %) súhlasí s myšlienkou životného partnerstva, čo je dôkazom, že táto donedávna značne konzervatívna spoločnosť sa postupne mení.
V uplynulých dňoch nič nebilo do očí viac ako kontrast medzi Českom a Slovenskom – zatiaľ čo u našich západných susedov existuje registrované partnerstvo od roku 2006 (a čuduj sa, svete, nič sa nestalo!) a Praha plánuje uzákoniť manželstvá homosexuálov, tak u nás sa viedla diskusia o sprísnení interrupcií. Ten rozdiel snáď ani nemohol byť priepastnejší!
Možno je pre niekoho predstava Slovenska ako izolovanej konzervatívnej bašty bieleho muža príťažlivá, no mladí ľudia, ktorí opúšťajú túto krajinu kvôli tomu, že tu narážajú na netolerantné prostredie, sú dôkazom, že život v takomto svete ich neláka.
Slovensko má však na viac, nemusí byť len skanzenom. Aj preto ľudia opäť vyjdú do ulíc na Dúhový PRIDE, aby ukázali, že svet je pestrý a všetci ľudia sú si rovní, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.