Novinár Michal Havran si minulý týždeň vo svojom komentári „podal“ kontroverzného kňaza Mariána Kuffu. Oprávnene. Kuffa nedávno priamo v parlamente podporil kotlebovcov, ktorí predložili návrh interrupčného zákona. Predtým zasa šíril hoaxy a nezmysly o Istanbulskom dohovore.
Niekomu sa nemusí páčiť autorov štýl, niekomu samotný obsah, no v žiadnom prípade nemožno vyslovenie názoru kvalifikovať ako trestný čin. V tom sa advokát Ján Čarnogurský ml., ktorý Kuffu zastupuje, šeredne mýli.
Svoje o tom vedia aj katolícke organizácie, ktoré kedysi zažalovali novinára Martina Kleina za jeho „nactiutŕhačský“ text o arcibiskupovi Jánovi Sokolovi. Celá vec skončila až na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý dal napokon za pravdu Kleinovi. Dá sa predpokladať, že tento spor sa skončí obdobne.
Autor v článku nehanobí kresťanstvo a kresťanov. Ako mnohí iní kritizuje dogmatických vykladačov písma, ich netoleranciu a modloslužobníctvo. Náboženstvo, ako veľakrát predtým, je v v tom nevinne.
Čarnogurský síce obhajuje Kuffu tým, že pomohol stovkám ľudí, ktorí by inak „pravdepodobne skončili ako bezdomovci a zostali by na okraji spoločnosti“, no ani pomoc ľuďom v núdzi nemôže byť ospravedlnením za jeho extrémistické postoje.
Kuffa, ktorý má medzi veriacimi pozíciu superstar, je skôr vizitkou (biedy) slovenského katolicizmu.