„Tým, čo iniciatíva urobila, tak v podstate robí činnosť politickej strany, len sa netvári ako politická strana,“ hnevá sa Igor Matovič. „Keď chcú, nech si založia politickú stranu a nech vstúpia do politického súboja a nie takto pokútne zmeniť občiansku iniciatívu na politické hnutie,“ odkazuje im Robert Fico. Veronika Remišová pripomína, že nezávislý kandidát nie je zárukou lepšej kvality ako stranícky kandidát, navyše za jeho konanie a prípadné zlyhania nenesie nik zodpovednosť. Podobne sa vyjadrujú Alojz Hlina a ďalší.
Všetci majú pravdu. I keď všetci sú zároveň nekonzistentní so svojimi vlastnými činmi či slovami pri iných príležitostiach. Napríklad, keď sa politici takého všestranne bizarného zoskupenia, akým je OľaNO, dovolávajú tradičnej politiky. Alebo keď šéf Smeru potvrdzuje, že organizácia marcových námestí bola občianskou iniciatívou – a nie pokusom o prevrat dirigovaný zo zahraničia, ako to sám tvrdí na iných miestach.
Iniciatíva Za slušné Slovensko masíruje trh a do politiky asi hodlá vstúpiť, až keď bude mať odbyt.
Späť k veci. Iniciatíva Za slušné Slovensko sa zrejme pokúša vstúpiť do politiky, lenže na rozdiel od ľudí, ktorí hľadajú verejnú podporu pre svoj program, lídri Za slušné Slovensko takpovediac masírujú trh a hodlajú naň vstúpiť, až keď budú mať odbyt. Nie celkom nepodobne Andrejovi Kiskovi, ktorý odchádza-neodchádza, zakladá-nezakladá nové strany či podporuje-nepodporuje tie existujúce, a rozhodne sa aj tak až podľa výsledku komunálnych volieb.
Alebo do politiky naozaj (zatiaľ) priamo nechcú a rodí sa nám tu nejaký Výbor pre verejné blaho, ktorý chce pre začiatok rozdávať potvrdenia o bezúhonnosti kandidátov pred voľbami? V každom prípade, zatiaľ sa halia do všeobecných hesiel ako nepolitické hnutie „ľudí, ktorým záleží na Slovensku“.
Je to podvod na ľuďoch, ktorí v marci na námestiach žiadali vyvodenie dôsledkov z fatálneho zlyhávania štátu? To musia povedať tí ľudia sami. Napokon drvivou väčšinou sú voličmi už existujúcich strán a nič nenaznačuje, že by sa chystali od nich odskočiť iba preto, aby sa pridali k dokonalej mačke vo vreci pod dokonale beztvarým sloganom slušnosti.
Vo vedľajšom Česku pod značkou slušnosti pochodujú neonacisti a nezávislosť býva často vývesným štítom nanajvýš pokútnych politických živností. Samozrejme, heslá nemôžu za to, kto ich použije. Dokladajú však, aké naivné je domnievať sa, že forma musí pravdivo odrážať obsah. Nemusí.
Ak aj lídri iniciatívy iba tragicky preceňujú svoj potenciál, neznamená to ešte, že to nemôže narobiť ďalšie škody. Obvykle si každý o sebe myslí, že je slušný, a za nezávislého sa môže vyhlásiť hociktorý korupčník či extrémista. Ak chce niekto postupovať zodpovedne, s týmto si nevystačí ani ako politik, ani ako volič.