Hanlivé výroky proti občanom židovského pôvodu pod jeho menom na gemerskej hlásnej trúbe ĽS NS údajne nepublikoval on, ale záhadný „ktosi“. Pritom až do roku 2014 túto webovú stránku spravoval jeden človek práve z poverenia Mizíka, sám Mizík sa však nikdy nesťažoval, aká špinavá bielizeň sa tam perie. Nepochybne s tým textom súhlasil.
Hlavným argumentom obhajoby bolo, že obžalovaný nemôže byť autorom xenofóbnych viet, lebo nevie pracovať s internetom. Mnohí teraz navrhujú, aby mu kancelária Národnej rady odobrala počítač, ktorý dostal zadarmo. To by však bol prislabý trest. V poslancov prospech vypovedal ako „znalec“ tajomník Slovenského historického ústavu v Ríme, ktorý kandidoval za ĽS NS. Akéže to osôbky zamestnávala táto inštitúcia vo svätom meste?
Fašista ostáva fašistom, hoci už na námestiach nehajluje v gardistických čižmách a pod kuratelou právnikov si dáva pozor na reči. Prečo však z tých „väčších rýb“ ešte nikoho neodsúdili na primeraný trest? A prečo na prokuratúre zamrzol návrh na zákaz politickej liahne novodobých nacistov?
Nech sudcovia a prokurátori otvorene povedia, prečo naše zákony nie sú v tomto jednoznačnejšie. Ale ak sú preopatrní z iných dôvodov, tak hľadajme chybu v celom systéme. Aj vo Weimarskej republike boli politici a sudcovia nadmieru tolerantní. A keď i načas posadili „bezúhonného“ Hitlera do väznice pre VIP, nosili mu ceruzky a papier, aby mohol napísať Mein Kampf. Ani internet na to nepotreboval.
