To všetko sú veci, pre ktoré sa môže človek vedome rozhodnúť. Platí to napriek tomu, že niektorí ľudia radi predstierajú, že to nie oni sa rozhodli pre kariéru a funkcie, ale akási vyššia moc rozhodla o tom, že sú povolaní tieto funkcie zastávať. To je čosi, čo cítiť pomaly z každého verejne vysloveného slova Andreja Danka.
Svojím spôsobom teda niet divu, keď Danko pletie predispozície, ktoré z niekoho urobia heterosexuála a z niekoho homosexuála, s ich vedomým rozhodnutím. Jeho výroky na túto tému si nepochybne zaslúžia pochybnú cenu Homofób roka, hoci konkurencia je, priznajme si to, tvrdá. Samozrejme, hociktorý absolvent práva, akým je aj Danko, môže poukázať na to, že predseda SNS netvrdí, že ľudia sa rozhodnú stať sa homosexuálmi, ale len, že ľudia sa rozhodujú pre homosexuálny zväzok. S týmto druhom fiškálskej argumentácie by nepochybne uspel pred bežným slovenským súdom. Poznáme predsa dôvody, pre aké sa našich súdov neboja ani otvorení extrémisti a neonacisti, a spôsoby, akými vedú svoju – napodiv, často úspešnú – obhajobu.
Tu však nejde o súd ani o slovíčka. Danko a jeho strana sa vedome profilujú ako jediné legálne stelesnenie konzervatívneho, prevažne katolíckeho, bieleho Slovenska podľa vzoru predvojnových ľudákov. Boj šéfa parlamentu proti extrémistom každého druhu je síce vítaný, nemožno si však nevšimnúť, že často je to iba preto, lebo na podobné, ak aj nie totožné postoje, si chce u nás robiť monopol SNS.
Niekto by mohol povedať, že neprehľadné nákupy zbraní v réžii SNS sú väčšou pohromou ako rétorické výstupy jej predsedu. Ono to však tvorí jeden celok.
Danko ako predseda Národnej rady celkom bezostyšne fušuje do zahraničnej politiky nášho štátu, na čo nemá žiadnu oporu v ústave či zákonoch, ani vo vládnej koalícii, ktorej je jeho strana iba jednou tretinou. Ako líder koaličnej strany je kedykoľvek pripravený vyvolať vládnu krízu, ak by sa niekto opovážil siahnuť na „jeho“ rezorty. Nepochybujme, že tak, ako sa to stalo pred rokom počas škandálu v rezorte školstva, ktorý vyústil do odchodu ministra za národniarov, stane sa to opäť, ak by sa koaliční partneri opovážili kibicovať do nákupov na ministerstve obrany.
Niekto by mohol povedať, že neprehľadné nákupy v réžii SNS sú väčšou pohromou ako rétorické výstupy jej predsedu. Ono to však tvorí jeden celok, ku ktorému patria tiež pokusy SNS dirigovať verejnoprávne médiá a iné „kultúrnopolitické“ výstupy tejto strany. Strany, ktorá je rozhodnutá, že je povolaná riešiť veci, na ktoré nemá kapacity. Politické ani mentálne.