Či už ide o transformácie nemocníc na hotely a luxusné byty, spoločenské aj finančné podhodnotenie lekárskeho stavu, korupciu a iné pestvá, z ktorých najnovšie sa zviditeľnilo podávanie liekov v jednom dome seniorov neodborným personálom; no a zmätok spôsobený novelou zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla tohto roku. Lekársku službu prvej pomoci nahrádza ambulantná pohotovostná služba, fungujúca len do desiatej hodiny večernej.
Spoločným menovateľom zatiaľ asi všetkých pokusov o riešenie začarovaného kruhu problémov je zrejme to, že sa musí udiať nejaký precedens, ktorý poukáže na to, že pravá nevie, čo robí ľavá. V dôsledku noviniek v systéme pohotovostí napríklad vo Veľkom Krtíši nie je detská pohotovosť, a tak kým sa rodičia dostanú až do 70 kilometrov vzdialeného Zvolena, môže byť ľahko neskoro. Ak sa tam, pravdaže, majú ako dostať. A v prípade zlyhania si (právom) frustrovaní ľudia vŕšia svoju zlosť tam, kde to často nie je najvhodnejšie, často na lekároch alebo iných jednotlivcoch v systéme.
A pritom práve horúcou ihlou šitý systém býva príčinou zlyhaní jednotlivcov: ako podotkla pediatrička Milena Nosková, v jej Veľkokrtíšskom okrese je polovica pediatrov (slovom štyria) v dôchodkovom veku a spolu s druhou polovicou (slovom štyroch) odpracovali 400 hodín nadčasov. Ťažko zjednodušovať problém neexistencie pohotovostnej služby v okresných mestách len na nezáujem lekárov pracovať tam. Žiadna zmena nie je ľahká – ale o to trpezlivejšie a radšej aj dlhšie by sa mala pripravovať.