Od stredy platí jedno i druhé. Ako by povedal klasik: „To sú ale paradoxy!“ Fraška v podaní (ex)ministerky Taťány Malej, ktorá predchádzala vzniku dlho očakávanej vlády, naznačila, ako asi bude nový kabinet fungovať. Jeden čihí, druhý hota. Isté je len to, že konečné slovo bude mať napokon vždy Babiš. Od štandardu má takáto vláda ďaleko… Trestne stíhaný premiér, ktorý bol dočasne „poverený“ vedením rezortu spravodlivosti, je tiež „chuťovečka“, aká sa len tak nevidí.
To, že vláda v Česku bude visieť na šnúrke od gatí komunistov, sa ešte pred pár rokmi zdalo reálne asi tak, ako že českým premiérom sa stane pôvodom Slovák. Od stredy platí jedno i druhé.
Ak by šéfovi ANO išlo skutočne o blaho krajiny a nielen o blaho vlastné, neuchádzal by sa o stoličku v exekutíve a umožnil by vznik normálnej koalície. Takto bude nad vládou stále visieť tieň pochybností a jej dôveryhodnosť bude spochybňovaná.
Hoci stabilita vlády je od samého začiatku veľmi otázna, je zrejmé, kto by z prípadného súboja vyšiel oslabený a kto by si moc upevnil. ANO na čele s Babišom sa naučilo prisvojovať si úspechy vlády a prezentovať ich ako vlastné, pričom zlyhania hádzalo na svojich partnerov. Niet najmenšieho dôvodu, aby v tejto taktike nepokračovali. Teraz, keď bude Babiš šéfovať v Strakovej akadémii, jeho pozícia bude ešte silnejšia. Odpor ČSSD dokáže vždy eliminovať znásobeným tlakom od svojich zvyšných dvoch partnerov, ktorí ho držia pri moci (Hrad i tolerančnou zmluvou viazaní komunisti).
Ak by sa aj koalícia po čase rozpadla, je veľmi pravdepodobné, že ANO by sa mohlo spoľahnúť na podporu okamurovcov a komunistov (napokon toto prazvláštne spojenectvo fungovalo pri hlasovaní v snemovni doteraz). Hoci nedôvera voči Babišovi u voličov narastá, tento politický špílmacher by to iste dokázal uhrať do úspešného konca.
Asi najtragickejší bude osud sociálnej demokracie. Rozhádaná a vnútorne oslabená strana opätovným vstupom do koalície s ANO pácha samovraždu v priamom prenose. Skôr či neskôr sa totiž ukáže, že ČSSD na seba prebrala rolu „užitočného idiota“, ktorý pomohol Babišovi získať moc, no ten sa jej na revanš odvďačí tým, že ju bude tlačiť k neprijateľným ústupkom, čo jej napokon zlomí väz.
Keďže komunisti, sociálni demokrati aj ANO oslovujú veľmi podobný typ voličov, v záujme Babiša je eliminovať obe tieto strany. Vzhľadom na to, že za uplynulé štyri roky bol pri odsávaní elektorátu ČSSD nadmieru úspešný aj v pozícii menšinového koaličného partnera (ČSSD z 20,45 % v r. 2013 klesla na 7,27 % v r. 2017), bude sa teraz ako premiér snažiť svoje dielo dokonať a stranu, ktorá sa môže hrdiť viac ako storočnou históriou, úplne vymazať z politickej mapy Česka.