Slnko svieti všade a vietor fúka tiež na mnohých miestach. Lenže všetko je otázka pomeru medzi investíciou a návratnosťou. Ekonomicky veľké solárne obnoviteľné zdroje elektriny nesedia. Ide skôr o ekológiu. Musíme si spočítať, koľko sme za čistejšiu prírodu ochotní zaplatiť.
Na dotácie na podporu obnoviteľných zdrojov energie, a to najmä solárnych, platí cez ceny elektriny jedna domácnosť 30 až 50 eur za rok. Slovensko má vďaka dotáciám, ktoré pre naplnenie cieľov EÚ odštartovali asi pred desiatimi rokmi, 12-percentný podiel zelenej energie na koncovej spotrebe energie. Podiel stúpol zo 6,4 percenta v roku 2004. Ide o podiel bez veľkých vodných zdrojov. Slovenský cieľ pre rok 2020 je 14 percent. Pre celú úniu je cieľ v priemere na rok 2020 až 20 percent a na rok 2030 sa navrhuje 32 percent.
Aj keď technológie lacnejú, bez dotácií sa veľké solárne polia stále neoplatia. Navyše popri nich treba mať klasické záložné zdroje pre prípad, že slnko nesvieti. Iné to môže byť v menšom. Ak sa zlepšia a zlacnia technológie batérií, mať doma solárnu nabíjačku na dobitie auta či pokrytie časti spotreby domácnosti môže byť rentabilné.
Bez veľkých zdrojov, ako sú jadrové či tepelné elektrárne, sa však nezaobídeme. Stále veľmi málo využívame biomasu, teda odpad z poľnohospodárstva či lesníctva. Vykurovať sídliská plynom je luxus a ide aj o lobing energobiznisu. To treba zmeniť.