NÁZOR: Priateľstvo podľa Trumpa

Všetky americko-ruské summity v posledných dvoch dekádach sprevádzali veľké očakávania, po ktorých nasledovalo veľké sklamanie.

, 16.07.2018 20:00
13

A hoci obaja lídri pred schôdzkou v Helsinkách netajili vzájomné sympatie, pohľad do histórie ukazuje, že úspech summitov vždy závisel viac od svetovej politickej situácie než od priateľstva medzi lídrami.

Aktuálna schôdzka bola len akýmsi „oťukávaním“ partnerov. To však neznamená, že časom nemôže prísť aj sklamanie. V Moskve sedí stále ten istý Putin a od Trumpa nevie nik, čo môže čakať. Napríklad, pred odletom do Európy americký prezident povedal: „Mám na programe NATO, Spojené kráľovstvo nachádzajúce sa v určitom chaose a Putina. A úprimne, Putin môže byť tým najľahším zo všetkých.“ Týmito slovami západných spojencov zaskočil, ba až šokoval. Svojou prostorekosťou však v podstate iba ukázal, čo pre neho znamená priateľstvo.

Ak by záležalo iba na Trumpovi, tak je dosť možné, že by zrušil protiruské sankcie. Našťastie v USA funguje princíp bŕzd a protiváh.

Keď potom Hillary Clintonová včera na svoj twitter napísala: „Skvelé majstrovstvá sveta“ a prezidenta Trumpa sa s istým nádychom irónie spýtala: „Vieš, za aký tím kopeš?, tak trafila klinček po hlavičke.

Zvykli sme si na to, že americký prezident na schôdzkach s vládcami Kremľa nereprezentuje iba Spojené štáty, ale celý Západ. Po summite NATO i návšteve Veľkej Británie, ktoré sa „vďaka“ Donaldovi Trumpovi niesli v konfrontačnom duchu, si tým však už nemôžeme byť celkom istí. Pri slovách Donalda Trumpa, že nepriateľom Spojených štátov je EÚ (aj keď sa to vzťahuje iba na oblasť obchodných vzťahov), si človek nevdojak spomenie na mečiarovskú triádu: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner.

Európa bola, je a dlho zostane kľúčovým partnerom USA, lebo zdieľame rovnaké hodnoty. Hoci americký záujem sa začal obracať smerom k Ázii už za vlády Baracka Obamu, transatlantické väzby zostávajú najdôležitejšie.

No ak nás na summite s Putinom zastupoval „partner“, ktorý spojencov považuje za nepriateľov, chrlí na nich vyhrážky a správa sa k nim ako k lokajom, tak sa starý kontinent ocitol vo veľmi nezávideniahodnej situácii. Je pravda, že Európa má s USA obchodný prebytok a naopak deficit i celková obchodná výmena s Ruskom je zanedbateľná, priatelia však nemôžu byť braní podľa toho, či má niekto viac, alebo menej. Azda najlepšie sa Trumpovo „priateľstvo naruby“ ukázalo, keď na tlačovej konferencii prišla reč na ovplyvňovanie amerických volieb. Keď Putin odmietol tvrdenia o zasahovaní Ruska do volebnej kampane počas prezidentských volieb a hovoril o spolupráci v kybernetickej bezpečnosti (!) medzi oboma krajinami, tak človek nevedel, či sa má smiať, alebo plakať. No ešte smutnejšie bolo, keď Trump v podstate jeho slová potvrdil. Tu sa najjasnejšie ukázalo, že sú na jednej lodi a ani veľmi nemusia „hľadať miesta dotyku.“ (V. Putin)

Ak by záležalo iba na Trumpovi, tak je dosť možné, že by Putinovi kývol aj na anexiu Krymu a zrušil sankcie. Našťastie v Spojených štátoch funguje princíp bŕzd a protiváh, a tak Kongres či State Department dokážu mnohým Trumpovým excesom predísť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
13 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #USA #Vladimir Putin #Donald Trump #summit Putin-Trump