Kníhkupcov pohľad len úprimne odrážal stáročia trvajúci oficiálny výklad dejín. Kolonizácia afrických krajín sa v JAR pretavila do politiky, ktorú jej strojca Hendrik Verwoerd nazval afrikánskym slovom apartheid, dodajúc: „Je to politika dobrého susedstva. Vychádzame z toho, že medzi ľuďmi sú rozdiely.“
Toto „dobré susedstvo“ sa, pravdaže, opieralo o pyramídu, ktorej špici kraľoval biely muž – obchodník, a pod ktorej základmi v diamantových a zlatých baniach v otrockých podmienkach budovala jeho impérium anonymná domáca čierna masa. Kedysi v takej ako strážca pracoval Nelson Rolihlahla Mandela. Tam sa rozhodol, že o takéto „dobré susedstvo“, v ktorom navyše černosi, Indovia, miešanci a ženy nemôžu ani len voliť, nestojí. On, kráľovské dieťa národa Khosa, pod vedením svojho prvého politického učiteľa Waltera Sisulu, postupne zaujal stanovisko, že zápas o slobodu nesmie byť podmienený žiadnou rasou. Južná Afrika patrí každému, kto v nej žije.
Keď sa JAR v roku 1995 stala majstrom sveta v rugby, športe ideovo veľmi nadviazanom na apartheid, prezident Mandela s poďakovaním odovzdal trofej kapitánovi Francoisovi Pienaarovi. Pienaar mu odpovedal: „Nie, pán prezident, vám patrí vďaka za to, čo ste urobili pre túto krajinu.“
Nelson Mandela, ktorý vrátil Juhoafrickej republike dejiny, sa narodil pred sto rokmi, 18. júla 1918.