Hurikán Donald

Hurikány nad Atlantikom každoročne vznikajú od leta. Niekedy ich zvyšky zamieria do Európy. Jeden, ale v plnej sile, už dorazil, a rachot nezanikol, ani keď sa otočil späť.

23.07.2018 09:00
debata (1)

Toto leto zatiaľ patrí Donaldovi Trumpovi, určite posledných zhruba desať dní. Od summitu NATO, kam sa prihnal ako politické tornádo, cez stretnutie s Vladimirom Putinom, pri ktorom, naopak, vyzeral ako pritakávač, až po dozvuky z Bruselu a Helsínk, ktoré okorenil po návrate do Washingtonu.

Stabilný génius, ako sa označuje, spôsobuje veľa otrasov. Kým Ukrajincom nemá problém poslať zbrane za 200 miliónov dolárov, Čiernohorcov, ktorí sú v NATO, nazýva agresívnymi. A nevidí dôvod, prečo by sa Američania mali ponáhľať im pomôcť, keby ich niekto napadol.

Trump väčšinu spojencov v NATO vníma takpovediac ako potrimiskárov.

Manželky a matky vojakov z Čiernej Hory si môžu položiť otázku, prečo ich muži a synovia majú pomáhať Američanom v nebezpečnom Afganistane. Trump ako nevďačník urazil malý balkánsky štát. Veď v dlhej afganskej misii doteraz pôsobil už každý piaty príslušník čiernohorskej armády.

Urážky sú však pracovná metóda šéfa Bieleho domu. To bolo vidieť v Bruseli a počuť i z jeho ďalších výrokov. Väčšinu spojencov v NATO vníma takpovediac ako potrimiskárov, ktorí sa iba spoliehajú na veľkú vojenskú silu USA. Už mu nestačí, aby dávali dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu, ale požaduje dvojnásobok. Popritom pouráža Nemecko, že nakupuje plyn od Ruska a celú EÚ nazve obchodným nepriateľom. Úniu, ktorej mnohé členské štáty sú pritom v NATO.

Správa sa tak, ako by si svoje predvolebné heslo America First (Amerika na prvom mieste) upravil v zahraničnej politike na "Spojenci na poslednom mieste“. Vytvára dojem, že sú mu ľahostajní, že k nim cíti sympatie merateľné v promile a nezáleží mu, že môžu klesnúť vysoké percentá náklonnosti k USA z opačnej strany. Vlastne sa to už deje, lebo Nemecko varovalo, že Európania sa musia pripraviť na možnosť vedieť si poradiť aj bez Američanov.

Na druhej strane si Trump hrkúta s Putinom. Samozrejme, že to je v poriadku, ak je to v záujme globálneho mieru. Môže byť na tom kus pravdy. Lenže ani americké politické špičky dosiaľ presne nevedia, o čom sa prezidenti dve hodiny rozprávali medzi štyrmi očami. Obava z Trumpových prísľubov v Helsinkách zašla tak ďaleko, že v Kongrese USA by chceli vypočuť tlmočníčku zo summitu.

Nateraz je možné dovtípiť sa, že „stabilný génius“ mohol prikývnuť alebo prisľúbiť pouvažovať o veciach, pri ktorých by sa jeho skúseným poradcom zakrútila hlava, keby sedeli na helsinskom rokovaní. Naznačuje to jeden informačný únik. Vraj Putin navrhol referendum v Donbase a Trump ho údajne poprosil, aby sa o tom nezmienil na tlačovke, pretože musí pouvažovať o tejto myšlienke. Keď to „prasklo“, Washington odkázal, že predstavu referenda nepripúšťa.

Trump stihol v posledných dňoch verejnosť ubezpečiť, že bude znovu kandidovať. Tvrdí, že medzi demokratmi, ktorých všetkých pozná, nevidí nikoho, kto by ho mohol poraziť. Zostáva dúfať, že sa otvoria oči americkým voličom. Hurikán Donald už narobil veľa škody. V novembri 2020 budú mať jedinečnú príležitosť, aby urobili bodku za tragikomickým príbehom prezidentských dejín USA.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Čierna Hora #Donald Trump