Niet za čo chváliť

V právnom štáte sa považuje za samozrejmosť, že monopol na násilie má štát, pochopiteľne, v rámci jednoznačne vymedzených a prísnych mantinelov. V európskom kontexte sa pridáva ešte spoločenská nedôvera k technickému zázemiu násilia. Jednoducho povedané, v Európe, kam hádam ešte stále patríme, nie je pre občanov také jednoduché ozbrojovať sa, ako v niektorých iných častiach sveta a úmerne k tomu sa aj prísnejšie hľadí na inštitút sebaobrany.

23.07.2018 20:00
debata (10)

Patríme ešte stále do Európy, alebo nám už pripadá normálne, keď sa organizované skupiny vyzbrojujú, cvičia sa v používaní ľahkej i ťažkej vojenskej techniky a tvrdia pritom, že sú poslami akejsi národnej sebaobrany? A kam chceme patriť v budúcnosti, keď sa vedome necháme klamať, že také skupiny sú len neškodnými záujmovými združeniami, ako nejaké krúžky vyšívania? Ako je možné, že keď si chce bežný občan založiť živnosť, musí pred úradom jasne definovať, čím sa chce zaoberať, zatiaľ čo tu si nejaký zahraničný motorkársky klub otvorí pobočku, v ktorej namiesto motoriek obsluhuje tanky či obrnené vozidlá pechoty, a všetci sa tvária, že na tom nič nie je?

Z princípu vôbec nezáleží na tom, či je technika, na ktorej sa v priestoroch filiálky Nočných vlkov okrem iných cvičia Slovenskí branci, vyradená, či rovno múzejná. Všetkým je jasné, že sa necvičia na to, aby predvádzali múzejnú techniku pri štátnych výročiach, ale na to, aby ľahšie zvládli techniku súčasnú. A smrteľne nebezpečnú.

Občania majú právo žiadať, aby bola obrana štátu v rukách štátu, nie samozvaných vlastencov s nejasnými politickými motívmi.

Práve tak z princípu nezáleží na tom, či ide o ruských motorkárov, amerických Hell's Angels, či hoci laponských bežkárov. Môžeme sa hádať, či sú takéto akcie ruským štátom bohato sponzorovaného motorkárskeho gangu iba drzosťou a provokáciou, alebo rovno bezpečnostnou hrozbou. Z hľadiska právneho prostredia a dôvery v štát je to však tak či onak neprijateľné. Alebo sme už azda nejaká občianskou vojnou zmietaná rozvojová krajina, v ktorej lesoch si hocikto môže založiť výcvikový tábor?

To, že sa minister obrany pre Slovenských brancov a v druhom slede i Nočných vlkov obracia na Generálnu prokuratúru, je, samozrejme, dobré. Lenže Petra Gajdoša niet za čo chváliť. Minister nepotrebuje prokuratúru na to, aby napríklad už dávno dal vypracovať smernicu, podľa ktorej naši profesionálni vojaci nesmú z vlastnej iniciatívy spolupracovať s polovojenskými organizáciami typu brancov. Nejde tu iba o zákon, ale o základné poslanie našej armády.

Nečinnosť rezortu vnútra, ktorý mal v Dolnej Krupej konať ako prvý – a konať rázne – je ďalšou čerešničkou na celej nevábnej torte. Ak Petra Gajdoša niet za čo chváliť, potom Denisa Saková je zrelá na požiadanie, aby uvoľnila svoju stoličku, ak mieni v ignorovaní celej situácie pokračovať.

Ani vláda ako celok prokuratúru nepotrebuje. Ak chce od občanov žiadať, aby sa namiesto tisíc iných užitočných vecí skladali na miliardové nákupy techniky pre armádu, občania majú právo žiadať, aby bola obrana štátu v rukách štátu, nie samozvaných vlastencov s nejasnými politickými motívmi. Alebo možno dokonca čoraz jasnejšími.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #minister obrany #Slovenskí branci