Nezatĺkať, nezľahčovať

, 03.08.2018 20:00

Najprv si povedzme, o čom sa neoddá špekulovať. Podnikateľ Trinh Xuan Thanh odišiel z Vietnamu do Nemecka, kde požiadal o azyl. Doma ho obvinili a odsúdili za korupciu. Nevedno, či právom, alebo neprávom, no to je v tejto súvislosti jedno: vietnamské bezpečnostné zložky si ho totiž „ukradli“ priamo z berlínskej ulice. To sa volá únos a v civilizovanom svete je to neprijateľné.

Podľa nemeckých vyšetrovateľov únos pokračoval z Berlína do Česka, kde si uneseného prebrala vietnamská vládna delegácia po ceste do Bratislavy na rokovanie s našimi predstaviteľmi. Aj s uneseným v dodávke prišla do Bratislavy a po rokovaní odletela domov cez Rusko – v slovenskom vládnom špeciále. Ten delegácii na jej žiadosť mimoriadne poskytlo naše ministerstvo vnútra.

Podľa verzie, o ktorej sú presvedčení nemeckí vyšetrovatelia, bola teda na únos podnikateľa z Berlína do Vietnamu použitá i letka Slovenskej republiky. A v tomto bode sa začínajú špekulácie.

Nechať sa napáliť je hanba, ale nie zločin. Zločinom by bolo kryť zločin.

Samotný fakt, že sa naše štátne orgány na čele s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom nechali zneužiť na zločin proti unesenému a aj proti Nemecku, v ktorom mal Vietnamec právo na ochranu, by bol prvotriednou medzinárodnou blamážou. Za normálnych okolností sa v takých prípadoch trasú ministerské stoličky a padajú hlavy.

Zatĺkanie a zľahčovanie – ktoré má naša politická kultúra v génoch – by nepomohlo, pretože v Nemecku by naň nikto zvedavý nebol. Nehovoriac o možných politických konzekvenciách v rámci Európskej únie.

O to menej by pomohlo zatĺkanie či zľahčovanie v prípade podozrenia, že slovenské orgány sa takto nechali zneužiť vedome. To by totiž bola celkom iná liga. V prípade, že by sa takéto podozrenie preukázalo, nehovorilo by sa už iba o konci politickej kariéry dotyčných, no o pravdepodobnom konci ich pobytu na slobode.

Bývalý náčelník českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Sándor má pravdu, keď pripomína, že sa treba pýtať, komu to prospelo. Ak by sa nejaký politik na čosi také prepožičal, musel by mať dôvod. V prípade únosu Michala Kováča juniora, ktorý sa tu začína spomínať, bola jasným motívom snaha páchateľov udrieť na vtedajšieho prezidenta politicky, keďže jeho syn vtedy figuroval ako svedok vo vyšetrovaní podvodu, a zasiahnuť ho i ľudsky, pretože išlo o jeho najbližších.

Treba sa preto pýtať, čo by kto mal z toho, že by na pôde EÚ pomáhal pri únose Vietnamca. Takéto veci sa nedejú len tak. A hoci za Kaliňákovu bezúhonnosť vo všeobecnosti dnes nikto ruku do ohňa nedá, túto otázku nemožno odbiť. Fakt, že Kaliňák je dnes na Slovensku skvelým terčom pre vyslovenie akýchkoľvek podozrení, ešte nie je dôkazom.

Jedinou cestou, ako z celej šlamastiky von, je zabudnúť na obvyklé zatĺkanie a zľahčovanie. Absolútna spolupráca s Nemcami a absolútna otvorenosť k slovenskej verejnosti. Nechať sa napáliť je hanba, ale nie zločin. Zločinom by bolo kryť zločin.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#únos Vietnamca #Trinh Xuan Thanh #Robert Kaliňák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk