Rozdiely v menách a okolnostiach teraz nie sú podstatné. Dôležité je uvedomiť si, že ovplyvňovanie vyšetrovania nejakých vážnych podozrení je neprijateľné nielen vtedy, ak je zamerané na podporu podozrivých. Môže byť zamerané aj naopak, v ich neprospech.
Andrej Kiska sa dostal na úplnú hranicu toho, aby začal rovno menovať ľudí, ktorí sa podľa neho dopustili zločinu a tých, ktorí ho podľa neho kryjú. Problém je, že hlava štátu nie je v postavení Igora Matoviča, ktorý tresne čokoľvek, čo mu v danej chvíli politicky prospeje a vzápätí sa schová za svoj poslanecký mandát. Nie je dokonca ani v postavení novinára. Prezidentský palác nie je Facebook a prezident si nemôže dovoliť miešať úlohy vyplývajúce z jeho funkcie s potrebou zbierať body pre svoju vlastnú politickú budúcnosť.
Aspoň nie takým spôsobom, ktorý by bolo možné čo i len politicky interpretovať ako ovplyvňovanie procesu vyhodnocovania nejakých podozrení. Kto si myslí, že keď sa napokon naozaj ukáže, že niekto zo slovenských predstaviteľov napomáhal pri únose vietnamského občana, Kiskovi bude vlastne iba dodatočne dané za pravdu (podobne, ako si možno myslel Nixon, keď bol Manson naozaj uznaný za vinného), ten nepochopil, čo je to právny štát.
Prezidentský palác nie je Facebook a prezident si nemôže dovoliť miešať úlohy vyplývajúce z jeho funkcie s potrebou zbierať body pre svoju vlastnú politickú budúcnosť.
Zopakujme po stý raz: nemá to nič spoločné s politickými či inými preferenciami. Robert Kaliňák je dnes na Slovensku veľmi ľahký terč pre takmer hocijaké podozrenia, a môže si za to sám. Jeho nástupníčka vo funkcii slúžila predtým ako jeho dvojka, a táto nepríjemná vlastnosť sa prenáša i na ňu, dokonca bez ohľadu na to, či si za to môže sama, alebo nie. To je politika. Vyšetrovanie podozrení však nesmie byť politikou, inak to môžeme celé rovno zabaliť.
Podozrenia o slovenskej účasti – trpnej či nebodaj aktívnej – na únose občana Vietnamu vietnamskými tajnými službami musia byť vyšetrené dôkladne, čo najrýchlejšie a nanajvýš transparentne.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa darmo tvári ako urazený šerif s koltami prekliato nízko. Pod drobnohľadom musí byť jeho práca i práca jeho podriadených. Kaliňák darmo chŕli stanoviská. Jeho verziu potvrdí alebo vyvráti jedine vyšetrovanie, za výsledok ktorého nebude ručiť on, ale tí, čo sú na to povolaní. Rovnako by sa mal krotiť Kaliňákov stranícky šéf Robert Fico, ktorý využíva body, ktoré tak lacno rozdáva prezident, na šírenie svojich vlastných teórií.
Právo a spravodlivosť nesmú byť vecou verejnej mienky, ani mienky politikov, ktorí riešia otázku ďalšej kariéry. Bez ohľadu na to, ako vysoko v ústavnej hierarchii stoja.