Takáto technika môže byť úspešná, ak ju používa niekto, kto je za vyjednávacím stolom nenahraditeľný. Napríklad v oblasti globálnej bezpečnosti či obchodu. A celkom ideálne je, keď sa to deje v pozícii jeden na jedného.
Ak má Trump „koprivku“ z Európskej únie a priamo či nepriamo povzbudzuje každého, kto by ju rád rozdrobil – počnúc Vladimirom Putinom, pokračujúc hoci tvrdým krídlom britských brexiterov a končiac európskou krajnou pravicou – je to práve pre toto. Z jeho pozície by bolo určite ľahšie dosiahnuť „dobrý díl“ prakticky o čomkoľvek, ak budú na jednej strane USA a na druhej samotné Nemecko či nebodaj niekto ako päťmiliónové Slovensko.
Otázka je, či Európa nájde účinný spôsob obrany pred ekonomickými následkami Trumpových sankcií namierených voči tretím firmám.
S Iránom je to, pravda, trochu zložitejšie, ale v princípe veľmi podobné. Ak chce Trump dosiahnuť „dobrý díl“ (ak odmyslíme možnosť, že chce s Iránom bojovať), lepší, ako uzatvoril jeho nenávidený predchodca Barack Obama, dôležité je, aby na jednej strane bol Washington a na druhej Teherán. Na ostatných nesmie veľmi záležať.
Napokon, ani nezáleží. Sankcie, ktorých prvú porciu Trump spustil včera, sa netýkajú len Iránu a USA, ale všetkých, ktorí by s Iránom chceli robiť biznis nezávisle. Každý, kto by robil biznis s Iránom, nebude ho robiť s USA.
Ak by Európa pristala na to, že jej firmy prestanú s Iránom obchodovať, hoci EÚ sa nukleárnej dohody s Teheránom naďalej drží a nijaké sankcie nevyhlásila, Trump by dosiahol svoje. Jednostranne zrušil americký podpis pod dohodou a bez akejkoľvek koordinácie či spolupráce dosiahol, že Európa urobí v praxi to isté. Napriek tomu, že podpisy Nemcov, Britov či Francúzov pod dohodou s Teheránom nikto neodvolal a podľa predstaviteľov týchto krajín ani odvolať nechce. Európska únia má veľmi dobrý geopolitický dôvod držať zmluvu s Teheránom pri živote aj bez Trumpa. Na tom, že Irán považuje Blízky východ za svoje vlastné ihrisko, na ktorom rozohráva svoje vlastné hry (Sýria je len jeden, zďaleka nie jediný príklad), sa toho veľa nezmení. Ak by sa však obnovil jeho jadrový program, situácia by sa mohla dostať do bodu, z ktorého by už nebolo návratu.
Otázka je, či Európa nájde účinný spôsob obrany pred ekonomickými následkami Trumpových sankcií namierených voči tretím firmám. Hoci európski šéfovia spustili tzv. blokačný článok, ktorý by mal chrániť firmy pred následkami v prípade, že budú pokračovať vo svojom iránskom biznise, mnohé veľké koncerny sa už z Iránu sťahujú. To nie je len ich problém, pretože na našom kontinente to znamená tisícky stratených pracovných miest a menšie príjmy.
Európa sa z mnohých dôvodov nemôže tváriť, že nepotrebuje USA pri stole, za ktorým sa rokuje o bezpečnosti či obchode. To najmenej, čo musí urobiť, ak sa nechce odsúdiť na bezvýznamnosť, je nenechať sa rozdrobiť.