Ideálny a reálny svet

Anton Hrnko navrhuje, aby mali členovia parlamentných výborov pre obranu a pre kontrolu tajných služieb bezpečnostnú previerku. Okrem iného preto, aby potom nevynášali citlivé informácie. Opoziční politici tohto poslanca za SNS vysmievajú ako nekompetentného a pripomínajú, že ak niekto u nás vynáša utajované skutočnosti, sú to predovšetkým nominanti vládnej koalície v štátnych úradoch či v justícii.

17.08.2018 20:00
debata (1)

Politici vládneho a opozičného tábora sa odjakživa navzájom obviňujú z vynášania informácií, podľa toho, na ktorej strane politiky či nejakej aféry práve stoja. A odjakživa aj vynášajú. Predstava, že poslanec, ktorý sa z titulu svojho zaradenia vo výbore dozvie nejakú pikantnosť, nepovie nič svojim straníckym kolegom, ktorým by možno taká znalosť formálne neprislúchala, je smiešna. Smiešne je i pomyslenie, že by sa azda zľakol postihu, ktorý by vyplýval z faktu, že má bezpečnostnú previerku.

V princípe platí, že politik je zástupca verejnosti a že záujem verejnosti dozvedieť sa napríklad o nezákonnostiach je vyšší, ako záujem držať informácie o nezákonnostiach v utajení. Len ak tieto princípy prenesieme do praxe, v ktorej sa politický diskurz mení na hádky o tom, kto je väčší zlodej a podvodník, dostaneme trochu iný obrázok. Kto rozhodne, ktorá informácia má zostať tajnou a na ktorú má verejnosť pre spomenutý vyšší princíp právo? Takéto rozhodovanie pritom nie je technické, ale politické. A potom čo?

Previerky pre poslancov poznajú aj v niektorých iných európskych parlamentoch. Inde, napríklad v americkom Kongrese, zasa zaväzujú dotyčných sľubmi mlčanlivosti o citlivých informáciách, s ktorými môžu prísť pri svojej práci do styku. Jednoducho, samotnú otázku previerok si Hrnko nevymyslel. Ak má niekto účinne kontrolovať bezpečnostné zložky, mal by mať prístup k relevantným informáciám. Hoci aj k takým, na ktoré treba mať previerku. Otázka, ktorú si Hrnko akosi nepoložil, však znie, kto by ten niekto mal byť.

V ideálnom svete by vo výboroch o bezpečnosti štátu nediskutovali fašisti či mafiáni. V ideálnom svete by vôbec neboli v parlamente. V reálnom svete je to, ako môže každý vidieť na vlastné oči, trochu inak. V takomto reálnom svete by aspoň mohla parlamentu prislúchať politická kontrola činnosti tajných služieb či obrany, zatiaľ čo technickú by mali na starosti nezávislé profesionálne inštitúcie. Ani tam zatiaľ nie sme, a politici nazerajúci napríklad do zložiek živých prípadov nás tam určite nedostanú.

Iste, ak si pripomenieme činovníka HZDS z 90. rokov, ktorý netušiac, že ho „odpočúva“ mikrofón za rečníckym pultom v parlamentnej sále, raz dohováral svojim kolegom slovami: „Boha, chlapi, veď už len zato, že to ten Langoš navrhuje, toto nemôžeme schváliť!“, dokážeme si predstaviť i opačnú parafrázu: Iba zato, že o niečom hovorí Hrnko, to ešte nemusí byť automaticky blbosť. Lenže ani skvelá idea, dodajme.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #bezpečnostná previerka #Anton Hrnko