Myslenie bez kontextu

Keď sú chybné premisy, darmo bude bezchybná logika záverov. Niektorí ľudia nepremýšľajú v kontextoch, pretože na to skrátka nemajú výbavu. Iní to robia iba preto, lebo je to v danej chvíli a pre daný účel výhodné. Oboje je zlé, to druhé je navyše aj cynické.

20.08.2018 20:00
debata (110)

Článoček Richarda Sulíka k 50. výročiu okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, uverejnený v konkurenčných novinách, je názornou ukážkou. Svedčí buď o tom, že autor sám nie je schopný premýšľať v kontextoch, alebo o tom, že sa usiluje takéto premýšľanie propagovať medzi svojimi priaznivcami. Prirodzene, nie je vylúčené, že platiť môže oboje naraz.

Invázia z augusta 1968 slúži predsedovi našej druhej najpopulárnejšej politickej strany ako oslí mostík, po ktorom jediným skokom prejde od konštatovania: „Nebratríčkujme sa príliš s Ruskom, lebo zrazu zistíme, že o mnohých veciach, ktoré sa týkajú len nás, už nerozhodujeme my, ale niekto iný,“ k tvrdeniu: „Týka sa to však aj EÚ či USA. V slovenskej politike sa pohybuje dosť zbabelcov, ktorí nemajú tú silu povedať NIE, ktorí sa neodvážia skutočne hájiť záujmy Slovenska.“ A tak ďalej.

My sami sme sa do únie prihlásili. Ak aj máme s Bruselom politické či hospodárske spory, nehrozí preto žiadna invázia, okupácia ani vláda kolaborantov.

Keby sa písal rok 1997 a podobné slová by napísal niektorý zo šéfov HZDS, nik by sa nečudoval: mečiarovci vždy vydávali európsku kritiku ich prešľapov a metód za dôkaz toho, že iba dôrazne „hája záujmy Slovenska“. Keď v uplynulých desiatich – pätnástich rokoch extrémisti každého druhu prirovnávali Brusel k Moskve, každému bolo jasné, že ide v skutočnosti v prvom rade o Brusel, v duchu hesla: „EÚ či ZSSR, všetko je to jedno. Len tí Rusi sú aspoň bratia.“

O čo ide teraz, v roku 2018, predsedovi najsilnejšej opozičnej strany na Slovensku? Teda, okrem toho, že už hodný čas ochotne a usilovne hnedne v snahe zbierať voličov za pravým okrajom demokratickej scé­ny?

Je smutné a na porazenie, keď prevažne vinou nezvládnutej domácej politiky musí toľko našincov stále ešte hľadať slušnú obživu v zahraničí. Nebyť však nášho členstva v Európskej únii, situácia mnohých a mnohých rodín by bola celkom katastrofálna. Vďaka EÚ máme aké-také povedomie o právnom štáte, o sociálnych právach, o civilizovaných postupoch pri riešení sporov.

Nie preto, že by nám ktokoľvek čokoľvek nadiktoval: preto, lebo my sami sme sa k tomu prihlásili a členstvo v únii nám to nesmierne uľahčuje. Ak aj máme s „Bruselom“ nejaké politické či hospodárske spory (akože ich aj máme), nehrozí preto žiadna invázia, okupácia ani vláda kolaborantov. A keď chce niekto rovno odísť, ako to ukazuje brexit, nijaké vzdialené politbyro mu to nezakáže.

Výročie invázie, pochopiteľne, vyvoláva všemožné reakcie, často i mierne absurdné. Skok od sovietskej invázie k dnešnej EÚ však patrí k tým najprimitívnejším. Keď nás rozčuľuje, ako sa niektorí exkomunisti spomedzi politikov nedokážu k výročiu postaviť čelom, toto nás musí rozčuľovať minimálne rovnako.

© Autorské práva vyhradené

110 debata chyba
Viac na túto tému: #okupácia Československa #Richard Sulík #prirovnávanie Bruselu k Moskve