A hoci výhrad bolo voči Lunterovi od začiatku dosť – že sa podobne ako jeho predchodca obklopuje vlastnými ľuďmi, že napĺňa ambície nie svoje, ale členov rodiny, že ide len o ďalšieho podnikateľa, ktorý sa katapultoval do sveta politiky – zásadnú nespokojnosť prejavil len málokto a prirovnávanie ku Kotlebovi by bolo takpovediac mimo misy.
Teraz má Ján Lunter problém, pretože v súvislosti so župnými novinami Náš kraj čelí kritike ich zneužívania – najmä v tom, že periodikum pripravuje bez výberového konania rovnaká agentúra, ako mu robila kampaň, a potom v tom, že župan figuruje skoro na každej fotografii, texty neuvádzajú autorov, a celé to teda pôsobí ako grandiózne PR. Organizácia Transparency International Slovensko podčiarkla, že také množstvo fotografií nemal v periodiku ani len Kotleba, a že vlastne ostal pri starých „mravoch“ – lebo zmenu charakteru novín na verejnoprávne nezvládol.
Kritika je iste namieste a Ján Lunter sa za viaceré formálne chyby ospravedlnil a boli aj čiastočne odstránené. Ale väčšmi ako na pripomínanie niektorých „podobností“ s manierami kotlebovcov v súvislosti s novinami by možno bolo osožné položiť si otázku, prečo na Slovensku v politike – vrátane komunálnej – dochádza k takýmto „detským chybám“ pripísateľným skôr čiastočnej politickej nevedomosti, ako „podobnosti“ s extrémistami.