Jedným z posledných odhalení bol prípad kardinála Theodora McCarricka z USA, ktorý rezignoval až tento rok v júli. Pápež František na návšteve Írska požiadal všetky obete o odpustenie za „škandál a zradu“.
Nato sa však ozval bývalý vatikánsky arcibiskup Carlo Maria Viganò, vraj pápež by mal rezignovať ako prvý, lebo po celé roky o McCarrickovom „pôsobení“ vedel. Zdalo by sa, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Také prosté to však nebude.
Súčasný pápež je tŕňom v oku konzervatívnych duchovných, odkedy začal „robiť poriadky“. Tie však väčšmi ako dovtedajšie vatikánske maniere pripomínajú teológiu oslobodenia, v ktorej je cirkev blízka prostému človeku a to, čo by aj nazvala „hriechmi“, netrestá, ale odpúšťa. Odtiaľ nevídane zmierlivé Františkove vyhlásenia voči všetkým, ktorým konzervatívci dobreže neupierajú ľudskosť. A odtiaľ i jeho popularita, a, samozrejme, nenávisť: krakovský duchovný Edward Staniek sa dokonca modlil za jeho „skorú smrť“. Podobné bohorovnosti neobišli ani slovenské kruhy.
Čo ak je to teda skôr tak, že výzva na Františkovo odstúpenie počas všeobecného stupňujúceho sa rozhorčenia na cirkev má byť len spôsobom, ako sa zbaviť nepohodlného pápeža, ktorý „zle chápe milosrdenstvo“?