Uniknutý zatykač

Ten väzenský dozorca, čo sa priznal, že to kvôli nemu uniklo znenie zatykača na páchateľov útoku v Chemnitzi na internetové stránky krajnej pravice, dozaista prispel k nepokojom v Sasku týchto dní.

02.09.2018 22:00
debata (9)

Vyšetrovanie isto preverí, či to urobil preto, aby pomohol mobilizovať krajnú pravicu a neonacistov, alebo len preto, lebo, ako tvrdí jeho právnik, si myslel, že tým „pomôže odstrániť dohady“ o útoku, pri ktorom prišiel o život mladý obyvateľ Chemnitzu. Lenže hlavný problém sa tým neodstráni.

V právnom štáte je samozrejme neodpustiteľné, keď sa na verejnosti zjavia údaje nielen o národnosti či postavení podozrivých, ale aj ich plné mená spolu s menami svedkov a menom príslušného sudcu. Nehovoriac o takých detailoch, ako konkrétny počet bodnutí nožom a podobne. Takéto podhodenie prípadu davu nie je ničím iným ako podnecovaním k lynču, bez ohľadu na to, čo si možno myslel dotyčný, ktorý to spravil.

Hoci súčasné udalosti v Sasku vyvolali šok po celom Nemecku, neboli nijakým bleskom z jasného neba. Východné spolkové krajiny sú liahňou krajnej pravice, a boli ňou dávno predtým, ako došlo k vražde.

Pravda však je, že krajná pravica v Nemecku – a zvlášť vo východných spolkových krajinách – nepotrebuje vedieť, ako sa volajú konkrétni žiadatelia o azyl zo Sýrie a z Iraku, ktorí sú podozriví z vraždy. Na to, aby sa neonacisti pokúšali vyvolať honbu na cudzincov v uliciach Chemnitzu, v skutočnosti nepotrebujú ani to, aby sa podobný čin vôbec stal. Práve preto ani nepomôže, keď nemecká justícia vyšetrí a právoplatne odsúdi páchateľa či páchateľov tejto vraždy – tak, ako je to v právnom štáte normálne a očakávateľné.

Hoci súčasné udalosti v Sasku vyvolali šok po celom Nemecku, neboli nijakým bleskom z jasného neba. Východné spolkové krajiny sú liahňou a zásobárňou krajnej pravice, a boli ňou dávno predtým, ako došlo k vražde, z ktorej sú podozriví dvaja utečenci. Boli ňou ešte predtým, ako Angela Merkelová pred tromi rokmi vyhlásila politiku otvorených dverí a prúd migrantov usilujúcich usadiť sa v Nemecku zmohutnel.

Xenofóbne vystúpenia krajnej pravice vo východných častiach Nemecka sú známe prakticky od prvých dní po znovuzjednotení Nemecka. Riziko, že krajná pravica príde k moci demokratickou cestou, voľbami, bolo v Sasku prítomné hneď od začiatku 90. rokov. Volebné úspechy združení, ktoré často potom súdy rozpustili pre ich neonacistický charakter, boli síce lokálne, ale neprehliadnuteľné. Výsledkom je dnešná masová podpora pre AfD – populistické združenie pre „poučených“ extrémistov. Poučených nie v tom, že by sa azda stali demokratmi, ale v tom, že sa nenechajú tak ľahko nachytať na hruškách, ako ich menej trpezliví predchodcovia.

Nestačí pripomínať ekonomickú rozdielnosť regiónov Nemecka po zjednotení. Po takmer tridsiatich rokoch tiež nepostačí redukovať veci na „komunistickú minulosť“ východnej časti krajiny. Nemecko má problém, ktorý bude musieť riešiť na hlbšej úrovni. To, že jeden dozorca bude niesť za svoju ľahkomyseľnosť (ak nie úmysel) následky, je v právnom štáte normálne. Otázkou však je, či v Sasku naozaj panuje právny štát.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #AfD #pravicový extrémizmus #Chemnitz