Okrem toho, že hladujú, sú už od útleho veku vyčleňované z kolektívu. Ako sa asi cítia, keď po skončení vyučovania odchádzajú domov, zatiaľ čo ich spolužiaci idú do jedálne a následne do školského klubu?
Škola má o. i. prispievať k inklúzii, a preto sú bezplatné obedy pre deti bezpochyby dobrý nápad. Toto opatrenie, odskúšané vo viacerých krajinách, pomáha zlepšovať dochádzku, začleňovať do kolektívu aj zlepšovať prospech žiakov.
Otázne však je, ako sa táto myšlienka uskutoční. Sociálna politika by mala byť adresná, to znamená, že pomoc by mali dostávať len tí, čo sú na ňu odkázaní. V tomto prípade sa riešenie, ktoré by bolo adresné, no zároveň nevyčleňovalo, hľadá ťažko.
Ako ukazuje súčasný systém, je veľmi ošemetné určiť hranicu, komu pomoc prislúcha a komu nie. Čo je však najdôležitejšie, vďaka tomu, že bezplatné obedy budú dostávať všetky deti bez rozdielu, nebudú stigmatizované tie rómske, na ktoré v súčasnosti pre pomoc štátu viacerí hľadia cez prsty.
Na druhej strane ani tento návrh nerieši kvalitu stravy, nedostatok kuchárov i samotný fakt, že žiaci na druhom stupni sa odmietajú v jedálňach stravovať. Pozitíva ale prevažujú, pretože takýmto spôsobom sa redukujú sociálne nerovnosti.