Historky z Ríma

, 05.09.2018 21:00

Politická scéna v Spojených štátoch má o jeden dôvod navyše tráviť čas úvahami o svojom prezidentovi. Kniha Boba Woodwarda, nazvaná Strach, ktorá vyjde na budúci týždeň, neprináša principiálne nič nové oproti iným doterajším svedectvám zo zákulisia dnešného Bieleho domu. Práve v tom je však ten vtip.

Woodward, jeden z dvojice reportérov, ktorí svojou sériou článkov kedysi odštartovali aféru Watergate a následný pád Richarda Nixona, je o poznanie ťažšia váha ako v zásade bulvárny autor Michael Wolff s knihou Oheň a zúrivosť. Nehovoriac o autorke knihy Vyšinutý Omarose Manigaultovej, ktorá sa do sídla prezidenta USA dostala iba vďaka tomu, že v minulosti účinkovala v Trumpovej televíznej reality show.

Autor už má za sebou iné knihy o amerických prezidentoch, napríklad o Georgeovi W. Bushovi a Billovi Clintonovi. Tie, rovnako ako Strach, vyšli v časoch, keď objekty jeho záujmu ešte obývali Biely dom. Všetky boli k prezidentom nemilosrdné, všetky sa prezidentské kruhy snažili odmietať ako nepravdivé a všetky napokon obstáli.

Súčasný Biely dom pripomína cisársky palác starého Ríma vo chvíli, keď si všetci naokolo uvedomia, že panovník je šialený.

Trumpovi ľudia, ktorí sa teraz predháňajú v popieraní citácií z najnovšej Woodwardovej knihy (predbežne vyšli v jeho domovskom denníku Washington Post), vedú márny boj. Keď už pre nič, tak preto, lebo jej autor má stovky hodín rozhovorov s pracovníkmi Bieleho domu, v ktorých mu z prvej ruky poskytujú svedectvá o chaose vládnucom na najvyššom poschodí americkej politiky, nahraté a uložené.

Fakt, že Woodwarda považujú v USA za žurnalistický kaliber, je však len jedna časť ich problému. Pointou je, že nech o Trumpovom Bielom dome píše bulvárny autor, po pomste a sláve túžiaca exúradníčka alebo všeobecne uznávaný publicista, výsledný obraz je rovnaký.

Súčasný Biely dom podľa týchto svedectiev pripomína cisársky palác starého Ríma vo chvíli, keď si všetci naokolo uvedomia, že panovník je naozaj šialený. A dilemy viacerých z nich majú priam shakespearovský rozmer: odísť hrdo hlavným vchodom alebo zostať, znášať verejné poníženie a v zákulisí sa snažiť aspoň o to, aby panovník jedným škrtom svojho pera nevyhodil svet do povetria?

Woodward píše napríklad o ministrovi obrany sabotujúcom Trumpov nápad zavraždiť Bašára Asada a jeho ľudí či o ministrovi obchodu, ktorý tesne pred podpisom ukradol z prezidentovho stola dokument, ktorým chcel Trump vypovedať obchodnú zmluvu s Južnou Kóreou. Bude mať obhajoba poradcov, ministrov a generálov, že zostávali v Bielom dome a tvárili sa lojálne iba preto, aby ignorantovi v Oválnej pracovni nedovolili rozpútať tretiu svetovú vojnu, šancu na úspech?

V každom prípade ani takú chabú obhajobu nebudú mať naporúdzi republikáni, ktorí držia pri moci nekvalifikovaného a po kvalifikácii ani netúžiaceho prezidenta, nech by urobil čokoľvek. Keď Woodward s kolegami písal o Watergate, systém fungoval a Nixon bol deviáciou: rezignovať ho donútila jeho vlastná strana. Dnes je deviáciou sám systém. A to je zlé.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Richard Nixon #Donald Trump #Bob Woodward #Biely dom
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
38,99
Kytica Letana 13

Kytica Letana 13

35,99
Lady zelená orchidea

Lady zelená orchidea

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk