Týmto vyhlásením sa začína článok nemenovaného predstaviteľa americkej vlády v denníku New York Times, ktorý od stredy tohto týždňa otriasa Spojenými štátmi.
Pomyslenie, že veci zašli tak ďaleko, že v Bielom dome pracuje v utajení skupina ľudí na tom, aby zabránila neschopnému prezidentovi vyvolať nejakú katastrofu, by nemalo otriasať len Spojenými štátmi. Vážnosť situácie sotva uľahčia anekdoty, podľa ktorých je Trump taký nekompetentný, že na marenie jeho plánov stačia aj celkom detinské triky. Napríklad skryť pred ním dokument skôr, ako ho stihne podpísať. Jeho schopnosť udržať pozornosť je vraj taká úbohá, že na dokument si po tom, čo mu zmizol z očí, už ani nespomenie.
Nie Donald Trump, ale americká demokracia čelí dileme, akej dosiaľ nikdy nečelila.
Autor sa usiluje skupinu predstaviť v hrdinských farbách. Nepatria k nejakej temnej washingtonskej klike, ktorá by hádzala polená pod nohy netradičnému politikovi, ako rád o sebe hovorí Trump. Nie sú ani agentmi opozičných demokratov. Sú to napospol konzervatívni republikáni, ktorých si do Bieleho domu priviedol sám prezident. Je to zlé, vrchný veliteľ je nekompetentný, ľudsky nedorástol na funkciu a niektoré jeho tendencie sú nebezpečné pre samotnú demokraciu. Nezúfajte však, v miestnosti sa vždy nachádza aj zopár dospelých, hovorí sa v článku.
Nuž, história obyčajne nebýva zvlášť láskavá k ľuďom, ktorí tvrdia, že pomáhali nejakému zlému lídrovi iba preto, aby mu pritom bránili páchať väčšie škody. A ak ide o patriotov, ktorí chcú skrátka slúžiť svojej vlasti, a nie prezidentovej osobe, ako to o sebe tvrdia, potom je namieste otázka: Prečo už dávno nebijú na poplach verejne a pod svojimi menami?
Akoby nestačilo, že voliči zverili atómový kufrík človeku, čo sa vopred netajil svojou amorálnosťou a ignorantstvom povýšeným na životnú stratégiu. Svetová verejnosť musí po necelých dvoch rokoch rátať s tým, že v najbližšom okolí chaotického a nepredvídateľného správcu kufríka sa nachádza ešte iná, navonok neviditeľná sila so svojimi vlastnými motiváciami. Problémom, ktorý oba predošlé spája, je však Kongres a republikánska väčšina v ňom, ktorá celkom rezignovala na demokratickú kontrolu moci. Toto sú dnes tí poslední, za ktorými by mohol vyraziť prípadný whistleblower z Bieleho domu.
Prezidentovi zvonka kryje chrbát predstieranie väčšiny republikánov, že ide o bežnú politiku. Zvnútra mu pomáhajú ľudia, ktorí veria tomu, že ho ustrážia. Všetci v zákulisí ochotne potvrdzujú, že je nekompetentný a nebezpečný. Verejne ho pritom udržiavajú v úrade, keď tým či oným spôsobom pomáhajú živiť ilúziu, že sa nič zvláštne nedeje.
Hneď prvá veta toho článku je mylná. Nie Donald Trump, ale americká demokracia čelí dileme, akej dosiaľ nikdy nečelila.