Na to, aby znovu získal celú Sýriu, potrebuje prezident Asad získať ešte dve provincie. Pravdaže, hovoríme o nominálnej kontrole, pretože skutočný vplyv damaskej vlády aj v niektorých iných oblastiach sa ukáže až v budúcnosti. V severozápadnom Afríne sa okrem džihádistov a sýrskej opozície (ak nejaká ešte vôbec existuje) nachádza silná kurdská enkláva. Tá roky úspešne odrážala útoky extrémistov, až sa sama stala cieľom tureckých tankov, ktoré do provincie vtrhli na jar tohto roka pod zámienkou boja proti ISIS. Tureckej invázii sa vtedy mlčky prizerala Moskva i NATO, ktorého je Turecko členom.
V hre svetových a lokálnych mocností niet miesta pre tých, čo zostali uviaznutí na území nikoho.
Zostáva provincia Idlib, južne od Afrínu, severne od Damasku a rovnako ako Afrín tiež hraničiaca s Tureckom. V Idlibe sa dnes podľa rôznych a meniacich sa odhadov nachádza zhruba milión, ale možno až tri milióny ľudí. Mnohí z nich sú utečencami z iných oblastí vojnou rozvrátenej Sýrie. Mimochodom, veľa ich prišlo zo susedného Afrínu po tom, čo tam vtrhol Recep Erdogan. Najväčší vplyv na ich životy majú dnes extrémisti, predovšetkým sýrska odnož Al-Kajdá an-Nusrá, ktorá Idlib ovláda. V provincii operujú desaťtisíce džihádistov, ktorí sa tam stiahli z iných oblastí Sýrie alebo tam prišli z iných častí sveta (vrátane Európy).
Džihádisti sú vyzbrojení najmä vďaka priekupníkom zo Saudskej Arábie, ktorí zbrane nakúpené od Spojených štátov či v Európe obratom ruky posielajú na sever, ale disponujú aj zásobami nervovoparalytických a bojových chemických látok. O tom, že sú pripravení použiť ich minimálne s rovnakou ľahkosťou ako Asad tie svoje, svedčí mnoho prípadov z posledných štyroch rokov.
Čo čaká obyvateľov Idlibu? A čo čaká ľudí v obrovských utečeneckých táboroch na území tejto provincie? Žiaľ, odpoveď na túto otázku je tragicky jednoduchá: nové utrpenie a nový exodus. V hre svetových a lokálnych mocností niet miesta pre tých, čo zostali uviaznutí na území nikoho.
Ak by chcel Putin vrátiť Sýriu naozaj do rúk Asada a jeho vlády, po Idlibe by ho nevyhnutne čakal ešte Afrín, americké jednotky na severovýchode a Kurdi a ich ozbrojenci na severozápade krajiny. Nič nenasviedča, že by sa po Idlibe chystal na hru s takto vysokými stávkami. Na druhej strane, ak by chcel Donald Trump eliminovať vplyv Iránu, musel by svojich vojakov nechať permanentne nasadených v Sýrii – a nevyhol by sa neskoršej zrážke s Moskvou.
Sýrska tragédia sa nekončí. Nielen preto, lebo Asad, džihádisti, Moskva, Washington, Ankara, Teherán i Rijád si zo Sýrie urobili strelnicu. Aj preto, lebo okrem toho, že bojujú, nikto z nich nemá plán, ktorý by rátal s obyvateľmi.