Čo je ešte horšie, nerobí to preto, lebo nevie, ako sa veci majú. Viktor Orbán nehovorí pravdu preto, aby šíril lož, ktorá môže všade naokolo (a nielen v Maďarsku) zvýšiť nedôveru verejnosti v projekt Európskej únie a hodnoty, ktoré chce tento projekt podporovať a presadzovať.
Orbán začínal svoju politickú kariéru v 90. rokoch ako mladá nádej liberálneho Fideszu, ktorý vtedy vo voľbách neprekračoval jednociferné výsledky. Ku kormidlu sa dostal po diskusii, ktorá stranu posotila konzervatívnym smerom. Jeho osobný politický vývoj sa tým však zďaleka neskončil. Po rozchode s mnohými spolupracovníkmi a mentormi nasledoval jeho rozchod s EÚ. Ten mal pôvodne celkom prozaické príčiny. Keď sa stal v roku 2010 – teda uprostred krízy, ktorá priniesla chudobné roky aj Maďarsku – opäť premiérom, jedna z jeho prvých ciest smerovala do Bruselu v nádeji, že získa finančnú pomoc a úľavy z pravidiel. Keďže to nevyšlo celkom podľa jeho predstáv, obrátil sa Európskej únii chrbtom.
Obvyklé populistické výpady Viktora Orbána proti bruselskej byrokracii napokon vyústili až do projektu „kultúrnej kontrarevolúcie“ spoločne s Jaroslawom Kaczynským z Poľska.
Obvyklé populistické výpady proti bruselskej byrokracii napokon vyústili až do projektu „kultúrnej kontrarevolúcie“ spoločne s Jaroslawom Kaczynským z Poľska. Keď po svojom ďalšom volebnom víťazstve v roku 2014 v prejave k letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tusnad vyhlásil, že Fidesz dostal od občanov mandát vybudovať v Maďarsku „nové zriadenie“, ktorého základom bude „štát založený na práci, ktorého charakter nie je liberálny“, nehovoril už nič nové.
Po celý ten čas živili jeho kolegovia a podporovatelia v Maďarsku duch nacionalizmu, iredenty a xenofóbie. Likvidovali nezávislé médiá a potláčali hlas politickej opozície. Vyhlásili boj mimovládnym organizáciám a neváhali pritom siahnuť po hanebnej propagande vyvolávajúcej ducha 30. rokov minulého storočia.
Aké miesto v tom všetkom má migrácia? Vlna, ktorá pred pár rokmi zaskočila Európu, nebola spúšťačom ani ústredným bodom. Bola to len téma, ktorá v tomto prípade padla na dávno predpripravenú pôdu. Problémom nie je primárne to, či Maďarsko chce, alebo nechce prijímať imigrantov, ale xenofóbna a dehumanizačná kampaň proti nim a dokonca perzekúcia ľudí, ktorí by im chceli pomôcť. Tieto „hodnoty“ však boli v Orbánovej politike prítomné predtým, ako sa na južných hraniciach Maďarska začali objavovať prví utečenci.
Ak by sa dnes Viktor Orbán usiloval o prijatie Maďarska do Európskej únie, mal by možno ešte menšiu šancu, ako kedysi my za Vladimíra Mečiara. Je úplne pochopiteľné a správne, ak sa tým v únii chce aspoň niekto zaoberať.