Sankcie majú zahŕňať nielen zmrazenie finančných prostriedkov tohto súdu uložených v americkom finančnom systéme. Ich súčasťou majú byť aj osobné opatrenia proti sudcom, dokonca vrátane ich stíhania na území USA. „Spojené štáty použijú všetky prostriedky potrebné na ochranu svojich občanov a svojich spojencov pred neoprávneným stíhaním týmto nelegitímnym súdom,“ vyhlási Bolton.
Ponúka sa otázka, akým právom chce známy proponent invázie do Iraku, ktorý dnes navyše volá po rovnako bezstarostnej konfrontácii s Iránom, nazývať ktorúkoľvek inštitúciu medzinárodného práva a poriadku nelegitímnou. Bolton, ktorý na rozdiel od mnohých iných známych neokonzervatívcov z éry Georgea Busha juniora dodnes nepripustil, že by sa v podpore irackého dobrodružstva mohol mýliť, však v tomto prípade nie je podstatný. Každému je zrejmé, že tu je len reproduktorom názorov a želaní svojho nového šéfa.
Akým právom chce John Bolton, známy proponent invázie do Iraku, nazývať ktorúkoľvek inštitúciu medzinárodného práva nelegitímnou?
Nie je náhoda, že ICC, ktorý spadá pod Organizáciu Spojených národov, dodnes okrem Spojených štátov neuznali ani krajiny ako Rusko, Čína a India. Tí, čo si nárokujú hegemóniu, svetovú či lokálnu, neradi pripúšťajú spoločné pravidlá, platné pre všetkých. Jeho vznik však na začiatku tisícročia uznalo a ratifikovalo 123 krajín sveta a samotné Spojené štáty jeho prácu neraz podporovali, keď práve vyhovovala ich záujmom.
Poslaním súdu však rozhodne nemalo byť iba stíhanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných v niektorých medzinárodne slabých afrických krajinách, ako bolo pre prácu ICC typické v prvých rokoch. Keď teraz vrchná žalobkyňa Fatou Bensoudová oznámila úmysel skúmať zločiny spáchané v Afganistane od roku 2001, snaží sa len napĺňať zmysel jeho existencie.
Napokon, vôbec nehovorí iba o Američanoch. Okrem nich sa skúmajú podozrenia týkajúce sa napríklad aj konania britských vojakov počas ich prítomnosti v Afganistane, pričom vo Veľkej Británii, ktorá súd uznala, nikomu ani nenapadne spochybňovať legitimitu takého vyšetrovania. Nehovoriac už o takej samozrejmosti, že súčasťou vyšetrovania má byť i skúmanie zločinov, ktoré v Afganistane spáchal Taliban.
Po stiahnutí podpisu pod Parížskym dohovorom a vystúpení z Rady OSN pre ľudské práva sú vyhrážky voči ICC ďalšou etapou pochodu Spojených štátov pod Donaldom Trumpom do izolácie. Táto etapa je však obzvlášť nebezpečná, pretože Trump môže ICC naozaj citeľne poškodiť. Hoci súd promptne odpovedal, že sa nenechá zastrašiť, otázkou je, koľko autokratov vo svete je dnes povzbudených poznaním, že ten najmocnejší z nich sídli práve v Bielom dome. Hrozba rozpadu medzinárodného poriadku nebola nikdy od konca druhej svetovej vojny väčšia ako teraz.