Hádky medzi koalíciou a časťou opozície o spôsobe jeho voľby by mali zmysel vtedy, keby sa riešila zmena hierarchického postavenia jednotlivých policajných funkcionárov. Ak minister vnútra bude stále nadriadený Policajnému zboru (PZ), tak zmena voľby jeho šéfa predstavuje iba kozmetické úpravy, ktorými si koalícia skoro uplietla na seba bič v podobe návrhu o spôsobe jeho odvolávania.
Rozhodnutím odvolávať policajného prezidenta trojpätinovou väčšinou v parlamentnom výbore by vlastne skomplikovala budúcej vláde riadenie polície. Našťastie sa skoro spamätala a jej najnovší návrh je relatívne dobrý, až na niektoré detaily pri procese voľby. Je síce pravdou, že kandidáti na funkciu šéfa PZ prejdú procedúrou od komisie až po vypočúvanie v parlamente, no konečné rozhodnutie pri výbere bude mať napokon aj tak minister vnútra. Veď ani komisia, ani parlamentný výbor nie sú nadriadenými PZ.
Kritici by mohli namietať, že na výbere prezidenta sa nebude podieľať iba jedna osoba, no zabúdajú na to, komu sa bude tento funkcionár zodpovedať. Predsa ministrovi vnútra. Čiže nenastala zmena v hierarchickom usporiadaní PZ. Neobstojí ani tvrdenie opozície, ktorá by chcela voliť šéfa policajtov transparentným výberovým konaním. Ak by aj prezidenta vybrali akíkoľvek nezávislí odborníci, tak stále jeho nadriadeným zostáva šéf rezortu vnútra, ktorý ho môže kedykoľvek odvolať.
Pri súčasnej hierarchii riadenia PZ by bolo správne, ak by sa zachoval terajší model voľby a odvolávania policajného prezidenta, aby si minister vybral človeka, ktorého chce dosadiť na túto funkciu a aby výlučne rozhodoval iba on o jeho odvolaní. Súčasná vládna koalícia si musí získať dôveru ľudí iným spôsobom, nie zmenou pravidiel voľby policajného prezidenta, ale zmenou na poste ministra (ministerky) vnútra.