Ak chce niekto priveľa, môže sa mu stať, že napokon nedostane vôbec nič. To sa poľahky môže stať aj Andrejovi Kiskovi.
Prezident pred časom označil novelu zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorá upravuje voľbu ústavných sudcov, za podpriemernú. Návrh ministra Gábora Gála, aby sa volebné kvórum v tomto prípade zvýšilo na 90 hlasov, pritom ocenila aj organizácia Via Iuris.
Človek nemusí byť ani právnik, aby pochopil, že legitimita kandidáta, ktorého odobrilo 90 poslancov, je oveľa väčšia, ako keď na jeho zvolenie stačila iba obyčajná väčšina (čiže len 39 hlasov v prípade, že by sa na voľbe zúčastnilo iba 76 poslancov.)
Kiska dlhodobo odmietal rešpektovať platný zákonný stav, čím na tri roky v podstate znefunkčnil Ústavný súd a „podvolil“ sa až po zverejnení stanoviska Benátskej komisie.
A keďže Gálov kompromisný návrh sa mu zdal málo „ambiciózny“, tak Smer zavelil do protiútoku. Navrhuje, aby ústavných sudcov volil priamo parlament 90 hlasmi, a kandidát, ktorý by získal ústavnú väčšinu, by sa automaticky stal ústavným sudcom. Tým by odpadla povinnosť prezidenta následne ich menovať.
Toto riešenie nie je dobré, lebo potláča existujúci systém bŕzd a protiváh, Smer ním však prezidentovi ukazuje, že keď nemá v ruke žiadne tromfy, nemôže s ním hrať vyrovnanú partiu. Resp. tým, že pritvrdil, ho možno chce iba prinútiť, aby „dostal rozum“ a pristúpil na kompromis. Zároveň tým, že Smer presúva voľbu na pôdu parlamentu, si testuje, či nájde podporu u opozičných strán a získa ústavnú väčšinu (čo si aktuálne úspešne odskúšal pri dôchodkovom strope).
V každom prípade, čas sa kráti, pretože funkčné obdobie deviatich ústavných sudcov sa končí vo februári budúceho roka.