Ak považujeme budúci marec za definitívny termín začatia procesu odchodu Veľkej Británie z Európskej únie – a nič nenaznačuje, že by sme nemali – potom koncovka brexitu môže dopadnúť veľmi podobne. S tým, že EÚ a Británia sa nemôžu rozísť s patom. Odchod Británie bez dohody by na doterajšej podobe vzájomných vzťahov nenechal kameň na kameni.
Obe strany to vedia a obe strany tvrdia, že práve tomu chcú za každú cenu zabrániť. Lenže problém pozemnej hranice medzi Írskom, ktoré v únii zostáva, a Severným Írskom, ktoré spolu s Britániou úniu opustí, ukazuje, že „každú cenu“ zatiaľ nie je pripravená zaplatiť ani jedna zo strán.
Mayová bojuje na pôde EÚ, na domácej pôde, ale i na vlastnej straníckej pôde.
Jedna odmieta predstavu mäkšej hranice, ktorá by zjednodušila pohyb tovaru, pretože to by v praxi znamenalo, že Severné Írsko by naďalej čiastočne podliehalo politikám únie. Druhá strana zasa odmieta tvrdú hranicu naprieč Írskym ostrovom. Správy o navrhovaných a vzápätí odmietaných kompromisoch nevyhnutne opomínajú podstatu. Británia a EÚ sa v otázke Írskeho ostrova rozchádzajú vo filozofii, a tento rozpor sa nevyrieši technickými finesami.
Zároveň platí i to, že zástancovia tvrdého brexitu v Británii i väčšina lídrov únie zhodne, hoci s opačnými motiváciami, odmietajú plán premiérky Theresy Mayovej, podľa ktorého by Spojené kráľovstvo v podstate zostalo súčasťou colného priestoru únie, samo by si však určovalo svoj colný režim s tretími štátmi.
Mayová tak bojuje na pôde EÚ, ktorá nechce, aby si Británia na odchode vyberala hrozienka z európskeho koláča, na domácej pôde s odporcami brexitu, ale i na vlastnej straníckej pôde. Vplyvná časť konzervatívcov sa delí už iba na tých, čo chcú odmietnuť jej plán, no zatiaľ ju ešte nechcú zhodiť z funkcie, a tých, čo chcú oboje. Európska dvadsaťsedmička jej pritom v Salzburgu ohľadom jej plánu nedopriala ani nejaké symbolické víťazstvo, ktoré by jej aspoň teoreticky mohlo pomôcť pred blížiacou sa konferenciou toryovcov.
S rastúcim chaosom okolo brexitu súčasne v Británii rastie hnutie požadujúce nové referendum. V Salzburgu ho nečakane podporil i český premiér Andrej Babiš, hoci podľa britských médií nie je v rámci EÚ vôbec osamoten. Akurát nahlas povedal to, čo niektorí iní hovoria zatiaľ iba v kuloároch.
Odhliadnuc od zákonných a politických komplikácií, ktoré by taký pokus nevyhnutne vyvolal, je tu však aj problém technický. Podľa expertov by si príprava nového referenda vyžiadala asi šesť mesiacov, čo znamená, že časové okno príležitosti, ktoré sa definitívne zabuchne 29. marca, keď sa aktivuje článok 50 o vystúpení z únie, je už dnes veľmi malé. Neúprosne sa blíži koncovka. A šach to nebude.