Že je to zjednodušené? Áno. Sotva však natoľko, ako keď niekto v daniach a sociálnych politikách vidí automaticky ohrozenie slobody. Ak niekto do zbláznenia odmieta pochopiť, že spoločnosť typu „každý sám za seba“ nemusí byť vo výsledku o nič slobodnejšia, nehovoriac o jej súdržnosti a stabilite, ako jej etatistický protipól.
Výhodou štátu je, že i keď nie je zadarmo, dokáže slúžiť i tým, ktorí práve na zaplatenie jeho služieb nemajú. Aby na to raz mali a pomohli zasa iným.
A už vôbec nie vtedy a tam, kde, ako na dnešnom Slovensku, panuje nezavinená nerovnosť v príjmoch i príležitostiach, kde osobné úspory ľudí síce pomaly stúpajú, stále však zostávajú na chvoste Európskej únie, kde sa od ľudí vyžaduje nadeurópska produktivita za podeurópske platy a kde na pád do zóny ohrozenia chudobou mnohým stačí jedna jediná nepredvídaná životná okolnosť. Tieto a podobné podmienky vysvetľujú fakt, že niekto oslovuje masy a niekto menšinu voličov, oveľa lepšie, ako samoukájanie sa slovenských pravicových opiniomakerov domnienkou, že oni oslovujú tú múdrejšiu, šikovnejšiu a životaschopnejšiu časť populácie.
Primárnym cieľom obedov zadarmo pre všetkých školákov nie je jedno teplé jedlo denne, pretože na to majú nárok už dnes. Cieľom je znížiť stigmatizáciu a vylúčenie detí, čo sa vďaka špeciálnemu režimu stávajú vydedencami už v očiach svojich šťastnejších rovesníkov. Cieľom je komunita a dobrá komunita robí dobrú školu práve tak ako dobrá učebňa chémie. Komunita nemusí byť len plagátový hipster s laptopom pod pazuchou na verejnom bicykli. To sú aj všetky deti za jedným stolom bez ohľadu na príjmy ich rodičov. Pravda, jedna predstava predáva lepšie ako tá druhá. Ale to bude asi práve tá relativita slobody meranej peniazmi. Všelikde inde to dávno pochopili, a reč nie je o Severnej Kórei, ale o štátoch, ktorým máme stále čo závidieť.
Smer treba biť za všetko, čo neurobil preto, aby sme žili v spoločnosti, v ktorej niektoré samozrejmosti netreba vysvetľovať vždy odznova. Za štátnokapitalistické pokrytectvo, ktorému dal toľkokrát prednosť pred budovaním moderného a, áno, aj sociálneho štátu. Za vypočítavosť, s akou sa priživil na spoločenskej úzkosti, keď to práve bolo výhodnejšie, ako raziť ľudskosť. Za mocenské aliancie s čertom-diablom bez ohľadu na hodnotové nastavenie. Za malých i veľkých kšeftárov, ktorých nechal kriviť prostredie.
Biť ho však za to, keď sa snaží o čosi, o čo sa mal snažiť od začiatku? Výhodou štátu je, že i keď nie je zadarmo, dokáže slúžiť i tým, ktorí práve na zaplatenie jeho služieb nemajú. Aby na to raz mali a pomohli zasa iným.