Až na jednu vec. Skutočný problém Dankovej kandidatúry, o ktorej už nejaký čas čvirikajú kuloárne vrabce, nemá vonkoncom nič spoločné s jeho vzťahom k Andrejovi Kiskovi, aktivitám Za slušné Slovensko či firme ESET.
Okrem mnohorakých pochybností o jeho spôsobilosti zastávať túto funkciu, jeho zvláštnych predstáv o ústavnom rozdelení moci, o zahraničnej politike, okrem jeho, jemne povedané, ľahtikárskeho prístupu k formulovaniu myšlienok (čo môže byť dnes humorné, zajtra môže vyvolávať nepríjemnosti), jeho nepochybne veľké ambície podkopáva základná otázka: A prečo?
Skutočný problém kandidatúry Andreja Danka nemá vonkoncom nič spoločné s jeho vzťahom k Andrejovi Kiskovi, aktivitám Za slušné Slovensko či firme ESET.
Odpoveď, že niekto by sa mal stať prezidentom iba preto, pretože si myslí, že by mohol, je nesprávna a protiargument, že veď jedného sme práve takto pred štyrmi rokmi zvolili, ju nijako nerieši. Jednoducho, ak majú v Smere zachované zvyšky studu, Danka v takomto dobrodružstve nepodporia. I keby im jeho veľmi nepravdepodobný úspech azda teoreticky sľuboval prihrať naspäť časť voličov z košiara SNS.
Smer má, pravdaže, svoje vlastné problémy. Pred štyrmi rokmi by bola kandidatúra Miroslava Lajčáka takmer stávkou na istotu. Lenže pred štyrmi rokmi sa Robert Fico, podobne, ako možno teraz Danko, radšej pustil do svojho vlastného neúspešného dobrodružstva.
Premiér je pre Smer určite výhodnejší tam, kde je práve teraz. Peter Pellegrini už investoval svoju tvár do vedenia exekutívy. Vytrhnúť ho z nej teraz a poslať do súboja o prezidentský titul, do ktorého by navyše išiel ako podpredseda strany výrazne polarizujúcej voličov, by znamenalo zničiť jeho samotného i akú-takú, krehkú stabilitu koaličnej vlády, ktorá by odrazu v krátkom čase potrebovala na svojom čele už tretiu tvár.
Takže Béla Bugár? Nik mu po bezmála troch desaťročiach vo fachu nemusí vysvetľovať, ako funguje Slovensko a slovenská politika. Z čoho však plynie i to, že mu nik nemusí vysvetľovať, ako funguje kampaň a protikampaň. Ak mu niečo bude robiť problémy, v roku 2019 to dozaista nebude jeho národnosť – aspoň u väčšiny populácie nie. Nie to, že je Maďar, ale to, že je Maďar, ktorý „sa pridal k Ficovi“. A on sám dobre vie, že fantázia vrhačov blata siaha určite ďalej, než len po „pátranie“ v oblasti akademických titulov.
Tým skôr, ak ide v jeho prípade o kandidáta, ktorý nielen „má za sebou príbeh“, ale má za sebou i politický príbeh. Kandidáta, ktorý pri všetkých ideologických vymedzeniach a obmedzeniach vždy razil normálnosť, a ktorý mnohokrát dokazoval, že niet takej hory politických problémov, nad ktorou by rozumný politik nemohol mať nadhľad.