Verejné priznanie, že na rozdiel od iných menej odvážnych kolegov svoj vzťah k žene nehodlá zakrývať, že si chce založiť rodinu a na dôvažok o nezmyselnom celibáte napísal dve kritické odborné knihy, jeho nadriadení nemohli prehltnúť. Lajchovi však ide najmä o to, aby sa i na Slovensku rozprúdila debata, prečo by rímskokatolícka cirkev nemala za kňazov vysväcovať aj ženatých mužov. Napokon, kedysi to robila celé stáročia, jej protestantskí, pravoslávni a do určitej hodnosti ani gréckokatolícki kolegovia s tým nemajú žiadne problémy.
Slovenská história (i súčasnosť) nám ponúka mnoho rodinných dynastií evanjelických farárov a faráriek, ktorí plnohodnotne zvládli svoje poslanie, pritom vzorne vychovali skvelé, vzdelané deti. Určite nie na účet farníkov. Tak prečo tá absurdita? Zavedením povinného, no popritom často pokryteckého celibátu Vatikán pôvodne sledoval predovšetkým majetnícke ciele. Dnes má rímskokatolícka hierarchia materiálnych statkov viac než dosť, preto by sa z týchto dôvodov nemusela báť určitých korekcií, keď si už na hlbšie reformy netrúfa a zdá sa, že ju ani čisto ľudské hľadisko farárov nezaujíma.
Michal Lajcha určite nepovedal posledné slovo. Nech už skončí so svojou kariérou v cirkvi akokoľvek, nepochybne posunul diskurz o tejto téme na konzervatívnom Slovensku dopredu. A za to si zaslúži uznanie.