Na jar, keď vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej otriasla celou spoločnosťou, bola rýchlosť vyšetrovania vcelku pochopiteľne jednou z ústredných tém verejnej debaty. Lenže hoci rýchlosť vyšetrovania je dôležitá, rozhodujúca musí byť nakoniec vždy presnosť a úplnosť výsledku.
Hoci rýchlosť vyšetrovania je dôležitá, rozhodujúca musí byť nakoniec vždy presnosť a úplnosť výsledku.
Sedem dní, mesiacov či rokov sú, pravdaže, celkom rozdielne časové rámce. Čím kratší čas bude spoločnosť traumatizovaná činom, aký sme v takejto podobe u nás dosiaľ nepoznali, tým lepšie. Lenže spoločnosť sa v prvom rade potrebuje dozvedieť pravdu, nie uspokojiť sa s nejakým polotovarom.
Zdá sa, že k tomuto cieľu urobili včera policajti prvý dôležitý krok. Respektíve, včera verejne demonštrovali množstvo neverejných krokov, ktoré museli urobiť predtým, kým sa dostali k podozrivým a k indíciám, ktoré im umožnili zadržať ich.
Samozrejme, neradno zabúdať, že zadržanie podozrivých ešte automaticky neznamená aj ich obvinenie, nieto ešte obžalovanie, či dokonca odsúdenie. Včerajšok však ukázal, že jednoducho nie je pravda, že „na prípade sa nepracuje“, ako to verejnosti v pravidelných intervaloch podsúvajú podaktorí profesionálni či dobrovoľní kuvici.
Zbytočné bude očakávať, že by kuvici teraz prestali. Stratili by totiž svoju agendu. Je len dobré nezabúdať, že pohľad zo strechy uháňajúceho politického rýchlika nemusí byť ideálny napríklad pri hodnotení priebehu vyšetrovania nájomnej vraždy. Vyšetrovania, ktoré malo od začiatku smolu v tom, že vražda bola odhalená až po pár dňoch, keď všetky eventuálne stopy, po ktorých sa vyšetrovatelia mohli vydať, už začali chladnúť. Facebooková žurnalistika a esemesková politika nemusia byť dobrými radcami dokonca ani vtedy, keď ide o inštitúciu s takou biednou povesťou, akú má dnes slovenská polícia.
Ak aj pri identifikácii podozrivých pomohla americká družica, z hľadiska samotného vyšetrovania to nie je len nejaká otázka šťastnej náhody, ale doklad o metodickej práci, šírke záberu a medzinárodnej spolupráci. Čo, pri všetkej opatrnosti, ktorú velí zachovať rozum, nemožno považovať za doklady lajdáctva, ale skôr naopak, profesionality.
Zďaleka nie všetky vyšetrovania takýchto činov sa končia odhalením vykonávateľov, objednávateľov a motívu vraždy, a nijako to nemusí súvisieť s vyspelosťou danej krajiny či kvalitou jej demokracie. Ani my dnes ešte nemôžeme tušiť, ako sa bude prípad Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyvíjať ďalej. Môžeme však aspoň zatiaľ veriť, že „na prípade sa pracuje“ a že na ňom podľa všetkého pracujú ľudia, ktorým ide o to isté, o čo ide väčšine spoločnosti. Dozvedieť sa pravdu. Všetky prípadné „už“ či „až“ sú z tohto pohľadu podružné.