Keď sa kalifornská profesorka psychológie Christine Blaseyová-Fordová začítala pred časom do zoznamu sudcov, ktorých prezidentovi Donaldovi Trumpovi odporúčajú republikánske výbory ako vhodných na členov Najvyššieho súdu, do očí jej padlo jedno meno. Brett Kavanaugh ju pred viac ako tridsiatimi rokmi v rámci stredoškolského večierku sexuálne napadol a zanechal v nej trvalú traumatickú spomienku.
Fordovej manžel nemusel o jej spomienke pochybovať. Už v roku 2012 s ňou totiž absolvoval sedenia u terapeuta, v rámci ktorých o svojom zážitku otvorene hovorila. Vtedy ešte násilníka nemenovala. Meno sa stalo dôležitým až vtedy, keď začalo ísť o niekoho, kto by sa mohol stať doživotným najvyšším garantom spravodlivosti a ústavnosti v USA.
Kavanaughovo meno a obvinenie voči nemu vyslovila Fordová dávno predtým, ako si ho Trump vybral za kandidáta na člena Najvyššieho súdu.
Samozrejme, že demokrati sa pokúšajú o politické body. Napokon, ich republikánski rivali Trumpovmu predchodcovi po celý posledný rok vlády dokonca zablokovali akéhokoľvek kandidáta na Najvyšší súd s výhovorkou, že by to bolo „príliš skoro pred voľbami“.
Akurát, že Kavanaughovo meno a obvinenie voči nemu vyslovila Fordová dávno predtým, ako si ho Trump vybral za kandidáta. Dávno predtým sa pokúšala varovať Senát pred jeho prípadnou nomináciou. Keď sa teraz na Najvyššom súde uprázdnilo miesto po tom, ako jeden zo sudcov oznámil rezignáciu, prezident si mohol zo zoznamu vybrať kohokoľvek iného. Vybral si však Kavanaugha a k Fordovej sa odvtedy pridalo niekoľko ďalších žien so smutnými spomienkami na iné príhody z „veselého“ mládeneckého života nádejného kandidáta.
Republikáni v Senáte vykrikujú o nechutnej kampani zorganizovanej a zaplatenej demokratmi. Smutnou iróniou je, keď o „zlomyseľnej pomste za zvolenie Trumpa“ a o „pomste klanu Clintonovcov“ vedno s nimi vykrikuje aj samotný nominant na funkciu, ktorá má byť etalónom nestrannej spravodlivosti v Spojených štátoch. A keď odmietajú to, čo v podobných prípadoch dosiaľ neodmietol nikto: umožniť FBI krátku a profesionálnu previerku podozrení ohľadom morálnej spôsobilosti (pretože o iné tu nejde) navrhovaného kandidáta.
Najsmutnejšou iróniou je tu však niečo iné. Všetci, demokratmi počínajúc a republikánmi končiac, vedia, že hlavným dôvodom, prečo si z ponúkaného zoznamu Trump vybral práve tohto, a nie iného sudcu, nebola len jeho konzervatívnosť a dnes už taká očividná straníckosť. Boli to viaceré Kavanaughove výroky, ktoré naznačujú, že ak vyšetrovanie Roberta Muellera jedného dňa zaklope priamo na dvere Oválnej pracovne Bieleho domu, Trump sa bude môcť spoľahnúť práve na Kavanaugha.
Naozaj máte pocit, že to iba u nás hýbe súdnictvom a ústavnosťou politika? Pravdaže, nič dobrého na tom nie je, ale až takí výnimoční v tom tiež nie sme.