Je možné, aby najmocnejšieho človeka planéty zastrelil puškou za dvadsaťdva dolárov osamelý lúzer, ktorý okrem svojich zmätených názorov na svet a osobnej túžby zanechať stopu v dejinách na to vlastne nič iné nepotreboval? Je možné, aby zopár náboženských fanatikov vyzbrojených povrchnými znalosťami z kurzu lietania pre amatérov zhodilo pomocou dopravných lietadiel pýchu moderného staviteľstva v podobe najvyšších budov na svete?
Je to možné. Vlastne je to možné úplne rovnako, ako to, že atentáty na hlavy štátov a útoky na centrá moci niekedy naozaj bývajú aj výsledkami veľkých sprisahaní. Nie je žiaden dôvod veriť, že vždy musí existovať rovnováha medzi tým, čo sa stalo, a ako a prečo sa to stalo. Na čom záleží, je len naša pripravenosť prijať pravdu, i keby bola „banálna“. Sme to pritom opäť len my, kto jej dáva nálepku banálnosti: vražda predsa nikdy nie je banálna.
Vyšetrovací tím sa očividne nevenoval ani zametaniu stôp, ani zavádzaniu prípadu do vedľajších uličiek – v rozpore s tým, čo si o svojej práci mohli vyšetrovatelia neraz vypočuť či prečítať na rôznych fórach.
Nepoznáme ešte celú pravdu o dvojnásobnej vražde, ktorá na jar otriasla Slovenskom. Naisto vieme len to, že Slovenskom otriasla a že otriasla dôverou v legitímnosť štátnej moci ako takej. Na jednej strane rovnice je teda vážny čin s vážnymi následkami. Druhú stranu zatiaľ nepoznáme. Špeciálny prokurátor nedávno opäť potvrdil, že motívom vraždy bola s najväčšou pravdepodobnosťou práca Jána Kuciaka. To je silná nápoveď, nie však ešte odpoveď.
Vlastne vieme ešte čosi. Vyšetrovací tím sa očividne nevenoval ani zametaniu stôp, ani zavádzaniu prípadu do vedľajších uličiek – v rozpore s tým, čo si o svojej práci mohli vyšetrovatelia neraz vypočuť či prečítať na rôznych fórach. Menili sa predsedovia vlády, ministri i policajní šéfovia, tomuto prípadu sa však po celý ten čas venovali tí istí policajti, ktorí vo štvrtok a v piatok predviedli deväť osôb, pričom štyri z nich zadržali a obvinili zo zločinu, za ktorý im hrozí doživotie.
Ak sme schopní uznať, že toto je možno síce len prvopočiatočný, ale predsa reálny úspech – nie bluf, potom by sme mali byť pripravení vypočuť i to, čo nám prípadne budú mať povedať ďalej. A sme?
Dvoch mladých ľudí mohol dať zavraždiť akýsi zahraničný mafián spojený s nejakými našimi politikmi. Mohol ich dať zavraždiť aj nejaký celkom lokálny smrad, o ktorého mene bude širšia verejnosť počuť po prvý raz, až keď zaznie v súvislosti s týmto prípadom. A mohlo to byť ešte aj nejako inak. Váha jednej strany rovnice – vražda a spoločenské turbulencie, ktoré vyvolala – v skutočnosti nehovorí nič o tom, ktorá verzia tej druhej strany je viac alebo menej pravdepodobná.
Mená a motívy objednávateľa a vykonávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nič nezmenia na ohavnosti a neodvolateľnosti toho, čo sa stalo. O to tu ide. Nie o naše túžby, aby bol svet vždy dokonale prehľadný a čitateľný. Nikdy nebol a nebude.