Všetci túžia po vajíčkach, aké jedli kedysi u starej mamy. Väčšina spotrebiteľov si však nakupuje vajíčka, ktoré zniesli sliepky chované nie vo voľných výbehoch, ale klietkach. Spriemyselnenie výroby zlacnilo výrobu vajec a zároveň premenilo sliepky na živé automaty.
Prešlo niekoľko desaťročí, kým si spoločnosť uvedomila, kam až smeruje efektívna, lacná výroba, ktorá končí akciovými predajmi vajíčok. Chceme humánnejšiu spoločnosť, ľudskejšiu voči samým ľuďom, ale aj živým tvorom, ktoré nás obklopujú a poskytujú nám potraviny. Chceme, aby boli zdravšie, chutnejšie.
Lenže nič nie je zadarmo a nič nemožno skryť za jednoduché heslá. Keď sa odhrnie opona modernej poľnohospodárskej výroby, zistíme, že dosiahnuť zmeny znamená dosiahnuť dohodu v spoločnosti o tom, že bude ochotná viac si zaplatiť za dobré potraviny. Je za nimi aj civilizovaný chov zvierat. Ukazuje sa však, že dosiahnuť zmenu nie je také jednoduché, ako kritizovať chovateľské pomery.
Prechod na ekologickejšie poľnohospodárstvo nestojí len veľa peňazí, je tu ešte aj ochota nás všetkých, ktorí hovoríme, že chceme viac čerstvých slovenských potravín, žiť vedľa poľnohospodárov, ktorí ich vyrábajú. A mnohým potravinovým patriotom farmy prekážajú nielen preto, že voňajú hnojom, ale aj preto, lebo tam kotkodákajú sliepky.