A čo štát?

Je to tak vždy, keď vo vzduchu visí neodvratný pád nejakej veličiny. Novinári skúmajú, koho všetkého mal dotyčný vo svojom súkromnom telefónnom zozname, s kým si tykal, s kým podnikal, komu sa vyhrážal. Politici sa predháňajú v tom, kto z nich dá od dotyčného ruky preč teatrálnejšie a dôkladnejšie.

05.10.2018 20:00
debata (158)

Pravdou je, že hoci širšej verejnosti mohol byť nejaký Marián Kočner ukradnutý, jeho pád by mohol – a aj mal! – zmeniť prostredie, ktoré umožňuje podobným typom dlhé roky beztrestne korčuľovať na tenkom ľade medzi svetmi arogantného biznisu a arogantného zločinu. A to aj celkom bez ohľadu na to, či Kočner mal, alebo nemal niečo spoločné s nájomnou vraždou novinára a jeho snúbenice a objednávkou ďalšej vraždy, tentoraz prokurátora.

V susedských sporoch môžu padať aj mimoriadne ostré výrazy a vyjadrenia, ak sa však niekto niekomu vyhráža v súvislosti s jeho prácou, je to celkom iná úroveň spoločenskej závažnosti.

Bez ohľadu na úspech, ktorým bezpochyby je zadržanie a obvinenie skupiny pravdepodobných páchateľov, slovenská polícia musí zmeniť svoje zaužívané zvyklosti a štábnu kultúru. Nemá zmysel pripomínať, že takto to fungovalo vždy: bolo to za údajne „najlepšieho ministra vnútra, akého Slovensko malo“, keď policajti ani len nepridelili prípad vyhrážania sa Jánovi Kuciakovi niektorému vyšetrovateľovi. A bola to tá istá polícia, ktorá sa v podstate vysmiala advokátovi Romanovi Kvasnicovi, keď sa Kočner pred svedkami vyjadril, že mu preženie guľu hlavou.

Advokát a bývalý prokurátor má absolútnu pravdu. V susedských sporoch môžu padať aj mimoriadne ostré výrazy a vyjadrenia, ak sa však niekto niekomu vyhráža v súvislosti s jeho prácou, je to celkom iná úroveň spoločenskej závažnosti. Ako sa asi ľudia, ktorým prejde bez povšimnutia verejné nebezpečné vyhrážanie sa právnikom či novinárom, vysporadúvajú so spoluobčanmi, ktorí nemajú podobný verejný status? Koľkým „bežným“ ľuďom stúpil dotyčný bez okolkov na krk, keď mu zavadzali v ceste za lupom, kým sa začal vyhrážať profesionálom? A to všetko súbežne s návštevami najvyšších spoločenských a politických salónov v štáte, kde si hrkútal s inými ľuďmi, „čo niečo znamenajú“?

Toto musí jednoducho prestať. Rovnako ako musia naši policajti prestať múdro pokyvkávať hlavami, keď sa odmietajú venovať prípadom domáceho násilia, skončiť musí aj ich alibizmus pri posudzovaní takéhoto správania. Samozrejme, väčšina vyhrážok je obvykle planá a nevyústi do obvinenia či dokonca obžaloby. Našťastie. Lenže po sto nahlásených planých vyhrážkach môže prísť jedna, ktorá je reálna, a policajt, ktorý ju ignoruje, zrádza druhú časť hesla „pomáhať a chrániť“ tým najhorším možným spôsobom.

Iste, v štáte sa budú podobné postavy vyskytovať vždy. Tak ako v iných štátoch a v iných zriadeniach. Je, samozrejme, životne dôležité usvedčiť toho, kto si objednal nájomnú vraždu a podľa všetkého v tom hodlal pokračovať ďalej. Rovnako dôležité však je, aby sa inštitúcie a politické elity začali konečne správať tak, že im podobní jedinci prekážajú a že im nemienia ustupovať. Len tak sa môže rehabilitovať štát, ktorý v tomto prípade zlyhal a nemá sa na čo vyhovárať.

© Autorské práva vyhradené

158 debata chyba
Viac na túto tému: #Roman Kvasnica #Marian Kočner #politické elity