Keď tichým hlasom opisoval, ako vraj svoje stredoškolské a univerzitné dni trávil medzi učením, komunitnou prácou, športovaním a kostolom, väčšina musela žasnúť. Bežná porcia pokrytectva, ktorá sa dá očakávať od každého verejného činiteľa, bola výdatne prekročená človekom, ktorého niekoľko žien obvinilo zo sexuálnych útokov a koho si i jeho niekdajší spolužiaci z tých čias pamätajú ako pravidelného a občas agresívneho pijana. K hlavnému problému, ktorým boli obvinenia, tak pridal ďalší: ochotu účelovo klamať v mene osobného prospechu.
Skutočným Kavanaughovým problémom však malo byť to, že v takejto pokornej polohe by dozaista neprežil ďalšie kolo Trumpovej reality show. Druhé vypočutie sa potom nieslo už v celkom inom duchu. Kandidát na sudcu Najvyššieho súdu vyhlásil, že obvinenia proti nemu sú len politicky motivovanou pomstou za víťazstvo Trumpa v prezidentských voľbách a „odplatou v mene Clintonovcov“. Striedavo fňukal, že sa mu demokrati usilujú zničiť rodinný život, a vyhrážal sa, že toto sa im vypomstí.
Kavanaughova nominácia je súčasťou stratégie konzervatívcov ovládnuť Najvyšší súd a pomocou neho ovplyvňovať podobu USA po celé dekády.
Pôvodné námietky proti nemu pripomínali jeho náhľady na spoločnosť, ktoré sú v nesúlade s dnešným právnym stavom, jeho pritakávanie politickej moci aj v otázkach, akou je napríklad tá, či možno prezidenta obžalovať a či môže prezident omilostiť sám seba, a jeho vyhýbavé až nepravdivé odpovede opozičným senátorom. Ďalšie námietky pribudli, keď sa ozvali ženy, ktoré si jeho školské roky pamätajú trochu inak, ako ich opísal na Fox News. Minimálne jedna z nich sa pritom ozvala ešte prv, ako ho vôbec nominovali za kandidáta.
Po druhom vypočutí pribudla tretia vlna námietok. Nominácia Bretta Kavanaugha bola od začiatku súčasťou stratégie konzervatívcov ovládnuť Najvyšší súd a pomocou neho ovplyvňovať podobu Spojených štátov po celé dekády bez ohľadu na to, či sami dokážu vyhrať voľby. Jeho kandidatúra ho však predviedla ešte i ako sudcu, ktorý nedokáže byť nestranný ani nestranícky, ani len v doterajších voľných medziach.
Žiadne námietky nemali šancu kandidatúru zastaviť. Politika americkej pravice sa nesunula dlhé roky do suterénu preto, aby sa akurát dnes spamätala. Jedným z prvých dôsledkov jeho vymenovania môže byť už to, že očakávaný debakel v novembrových voľbách, v ktorých sa demokrati chystajú prekresliť mapu Kongresu, bude republikánov bolieť oveľa menej. Strana môže prehrávať voľby, v rukách má však jeden z najvyšších orgánov v štáte, ktorého členovia sú volení doživotne. Ak sa raz konzervatívny hardcore náhodou rozhodne prebudovať Spojené štáty na anglosaskú obdobu Saudskej Arábie, kto ho zastaví?