Škaredá pointa

Novinár Džamál Chášukdží bol dlhý čas názorovo blízky saudskej kráľovskej rodine. Pôsobil dokonca ako poradca rôznych predstaviteľov vlády v Rijáde. Vzájomné vzťahy však chladli úmerne k tomu, ako sa publicista začal rozchádzať s názormi absolutistickej monarchie na to, čo sú a čo nie sú skutočné reformy.

11.10.2018 20:00
debata (1)

Po nástupe korunného princa Mohammeda Bin Salmana, ktorého si za následníka vyvolil kráľ Salman pred dvoma rokmi, noviny al-Watan zrušili Chášukdžího rubriku, zanikla stanica Saudi TV, s ktorou spolupracoval, a niektorí ďalší jeho známi prišli o prácu alebo boli uväznení. Keď sa Chášukdží usadil v Spojených štátoch, kde písal pre Washington Post, pôsobil ako racionálny a relatívne mierny kritik politiky Rijádu. To však nehralo hlavnú úlohu.

Režimy, ktoré si zvykajú narúšať suverenitu iných štátov pri unášaní či likvidácii svojich „odpadlíkov“, možno majú svoje zoznamy a priority. Keď na to však príde, rozhoduje aj obyčajná pragmatická úvaha. Dôležité je, kto z nepriateľov je práve dostihnuteľný.

Strata rešpektu k pravidlám, zmluvám a zákonom nadobúda epidemické rozmery.

Chášukdží sa stal dostihnuteľným vtedy, keď saudským úradom oznámil, že príde na konzulát v tureckom Istanbule formálne uzavrieť rozvod svojho prvého manželstva, aby sa mohol znovu oženiť. Od chvíle, keď ho bezpečnostná kamera zachytila vchádzať do budovy konzulátu, ho vonku už nikto nevidel.

Ak sa potvrdí, že na konzuláte ho čakalo zabijacké komando a že príkaz na jeho popravu vyšiel z Rijádu, z technického hľadiska by na povrch nevyšla nijaká novinka. Saudi možno nie sú najväčší prenasledovatelia disidentov za hranicami svojho štátu na svete – v tomto sa sotva môžu porovnávať s Pekingom či Moskvou. V rámci blízkovýchodného regiónu, ktorý považujú za svoju sféru záujmu, sú však najagresívnejší.

Novinkou by v tomto prípade bolo, že tentoraz by si trúfli siahnuť na človeka, ktorý medzitým dostal právo pobytu a práce v Spojených štátoch. A tie sú v podstate garantom prežitia ich monarchie. Navyše by zaútočili v Turecku, čiže na pôde ďalšieho spojenca USA.

Ako v tejto súvislosti pripomína britský Guardian, žiadna z mocností tu nemá čisté svedomie. Aj americké vlády celé desaťročia autorizovali pokusy svojich tajných služieb o únosy a „zmiznutia“ ich nepriateľov bez ohľadu na to, akého štátu boli občanmi a na území akého štátu mali byť chytení. A, ako sa ukázalo počas „vojny proti teroru“, neraz dokonca i bez ohľadu na to, či boli unesení a mučení naozaj niečím vinní.

Strata rešpektu k pravidlám, zmluvám a zákonom nadobúda epidemické rozmery. Proti liberálnemu názoru, podľa ktorého napriek všetkým rozdielnostiam ľudia na celom svete v najzákladnejšej rovine túžia po rovnakých veciach (z čoho plynie, že si zaslúžia i rovnaké práva), sa začína presadzovať izolacionizmus a alibizmus. Ktovie, na čo myslel Donald Trump, keď saudskej kráľovskej rodine pred časom prízvukoval, že „nebude nikoho poúčať, ako má žiť a ako si má usporiadať krajinu“. Osud Džamála Chášukdžího môže byť škaredou pointou, na ktorej už dodatočný hnev nič nezmení.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Saudská Arábia #Donald Trump