Pravdaže som vyviazla, a nie len to: toľko prosieb o pomoc pri hľadaní práce či zriadení obchodu s potravinami alebo o privolanie farára do opusteného kostola som nepočula takmer nikde. Nápadov, vôle aj ľudskej dôverčivosti a srdečnosti mali na rozdávanie – len za nimi nikdy nikto neprišiel, neprijal ich a bez predsudkov nepodal ruku – v doslovnom ani prenesenom význame.
Táto dedina leží neďaleko od Spišského Hrhova, v ktorom bola donedávna situácia podobná. Kto pozná spišský región, vie, že postavenie Rómov tam patrí medzi najhoršie na Slovensku. A medzi také patrí aj často tvrdý, zaťato odmietavý prístup majoritného obyvateľstva k týmto páriom nášho moderného sveta postaveného na hlavu.
Ale hrhovský starosta Vladimír Ledecký už dávnejšie dokazuje, aké výsledky dokáže priniesť „podaná ruka“. Prostredníctvom sociálnych podnikov docielil, že zrazu prakticky všetci pracujú, a nie je to žiadnou politikou malého dvora a veľkého biča, ale celkom obyčajnou vierou v človeka a v to, že nikto nepotrebuje nanucovanú almužnu: len príležitosť a nástroj, ktorým si svoj život dokáže zlepšiť sám.