Súperom slovenského eurokomisára teda ostáva podpredseda súčasnej Európskej komisie Frans Timmermans. V jeho neprospech na rozdiel od nášho nominanta hovorí to, že socialistická strana v Holandsku sa po tom, čo v posledných voľbách utrpela výraznú porážku, ocitla v opozícii.
Ak by sa stal Šefčovič šéfom najvyššieho výkonného orgánu Európskej únie, išlo by o prvého reprezentanta z bývalého východného bloku v tejto funkcii. Práve preto zdôrazňuje, že by chcel spájať tzv. nové a staré krajiny EÚ, medzi ktorými to v poslednom čase sem-tam zaiskrí. Naopak, Timmermans, ktorý má v Bruseli na starosti právny štát a medziinštitucionálne vzťahy, zaujíma tvrdý postoj k viacerým praktikám vlád v Maďarsku a Poľsku, nad čím zase ich spojenci z visegrádskej štvorky a z Pobaltia prižmurujú oči.
Samozrejme, o novom „europremiérovi“ rozhodnú až budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu. Očakáva sa, že sociálni demokrati spolu s konzervatívcami už nezískajú pohodlnú väčšinu a rozbehnú sa zložité rokovania o ďalších spojencoch. Preto sa môže zdať, akoby tu platilo porekadlo o vlkovi, ktorého ešte nezabili… Ale už sám fakt, že sa na viacerých politických úrovniach diskutuje o úspešnom slovenskom diplomatovi ako o vážnom kandidátovi na najvyšší post v komisii, je dobrá správa. Veď kto by si to mohol donedávna čo len predstaviť? Ide o vizitku dlhoročného pôsobenia Maroša Šefčoviča v európskej politike.