O zodpovednosti

Účasť v komunálnych voľbách sa pohybuje dlhodobo tesne pod hranicou 50 percent. Je to síce menej ako pri parlamentných voľbách, ale stále podstatne viac ako pri eurovoľbách či voľbách do VÚC, pri ktorých príde k volebným urnám len zhruba každý piaty-šiesty občan, čo výrazne znižuje legitimitu takto volených kandidátov.

26.10.2018 08:00
debata (4)

Podstatný je však trend, a ten je žiaľ negatívny. Kým v roku 1990 prišlo k volebným urnám takmer 64 percent voličov, pred štyrmi rokmi to bolo už iba 48 percent.

Rastúci nezáujem o komunálne voľby má viacero príčin, no jednou z nich môže byť aj samotný spôsob voľby – priama voľba starostov a primátorov v kombinácii s väčšinovým systémom voľby poslancov nie je práve nešťastnejšie riešenie. Vznikajú tak veľmi nesúrodé kombinácie, no keďže obe strany sú odsúdené k spolupráci, výsledkom je mačkopes.

Hoci pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na starostov a primátorov, kľúč v rukách majú práve poslanci. A tí ťažia z toho, že pôsobia ako anonymná skupina – keď sa niečo podarí, tak sa k tomu hrdo hlásia, keď nie, hodia to na richtára.

Chýba tu potom to, čo sa v anglosaských krajinách označuje výrazom „accountability“. Zjednodušene povedané, politici musia niesť za svoje činy zodpovednosť, musia pred voličmi skladať účty. Lenže v neprehľadnej spleti komunálnej politiky volič len ťažko dokáže rozlíšiť, čo je richtárovo „maslo na hlave“ a čo majú na rováši rôzne „frakcie“ so svojimi zákulisnými ťahmi.

Výsledkom je frustrácia, resp voľba nezávislých kandidátov, ktorí však často predstavujú mačku vo vreci (no s dobrým marketingom).

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #volebná účasť #komunálne voľby 2018