Komplexný obrázok

Andrej Kiska na prvostupňovom súde v Poprade prehral spor, do akého by sa politik so zmyslom pre realitu nikdy nepúšťal. Namiesto snahy o vyrovnanie, ktorým by celú záležitosť mohol potichu ukončiť ešte prv, ako vošla do všeobecnej známosti, pustil sa do absurdného dokazovania, že pozemok, ktorý bol Jánovi Francovi ukradnutý, predsa neukradol on, a teda má naň väčší nárok ako pôvodný majiteľ.

26.10.2018 20:00
debata (39)

Nadpráca sudcu Miroslava Radačovského, ktorý po vynesení verdiktu zoširoka porozprával novinárom, čo by na mieste prezidenta teraz urobil on, bola očividne hlúpa a neprijateľná. Vôbec nás nezaujíma, čo by robil na mieste hlavy štátu sudca, ktorý rozhodoval jeho spor. A už vonkoncom nie jeho provokatívne a primitívne narážky na tému, kam by sa teraz odsťahoval a podobne.

Zaujímať nás môže len to, čo urobí Kiska, ktorý súd prehral. I keď je vcelku zrejmé, že žiadne veľké konzekvencie od neho očakávať nemožno. Napokon, na svojej strane má časť politickej scény a médií, ktoré od neho očakávajú obvyklé všeobecné reči o mafiánskom štáte, nie osobné dištancovanie sa napríklad od takých mafiánskych praktík, aké obrali aj popradského zubára o pozemky.

Prezident sa rozhodol zachovať ako Kiska podnikateľ, ktorý sa predsa nevzdá výhodného kšeftu.

Každý z nás chápe, že keď získa niečo, čo bolo predtým odcudzené, neznamená to ešte, že sám je automaticky zlodejom. Evidentne však nie každý z nás tuší, že v takejto situácii ani nejde o to, či je zlodejom, ale skôr o to, ako sa vyrovnať s tými, ktorých okradli.

Prezident ani jeho právnici sa rozhodne nemôžu sťažovať na to, že by na strane poškodeného nebola dobrá vôľa. Franc písal Kiskovi listy, dožadoval sa dohody. Ešte predtým, ako bola celá vec medializovaná a mohla tak poškodiť imidž Kisku politika, mohol ju teda Kiska občan uzavrieť spôsobom, aký by mu dokonca mohol priniesť aj politické body. Rozhodol sa však zachovať ako Kiska podnikateľ, ktorý sa predsa nevzdá výhodného kšeftu iba preto, lebo sa objavil niekto, kto bol celou sériou podivných pozemkových transakcií poškodený. Táto podstata veci platí bez ohľadu na to, ktorý sudca súdny spor rozhodoval a čo potom porozprával.

Dá sa očakávať, že Kiskov politický tábor bude teraz dávať široký priestor škandálnym výlevom Radačovského, akoby sa tým vysvetľovala celá pozemková kauza, kým opačný tábor bude oslavovať Kiskovu prehru a bagatelizovať to, čoho sa dopustil sudca.

Akoby nebolo možné jednoducho povedať, že Kiska svojimi otáznymi aktivitami – a kúpa podozrivo lacných pozemkov patrí medzi ne, i keby nič netušil o tom, že boli na predaj proti vôli zákonného majiteľa – dlhodobo znehodnocuje svoje moralizovanie na adresu spoločnosti i svoje prípadné ďalšie politické ambície. A zároveň povedať, že Radačovského následné výroky sú neprijateľné, prinajmenšom preto, lebo nemajú nič spoločné s meritom sporu, ktorý Radačovský rozhodoval. A dodať, že dokonalejší komplexný obrázok toho, čo všetko je v našej spoločnosti problematické, sme si asi ani nemohli priať.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #Andrej Kiska #Miroslav Radačovský #pozemok Jána Franca