Maslo na hlave má najmä súčasná hlava štátu, keď opakovane označovala text predložený z dielne ministerstva spravodlivosti za podpriemerný. Andrej Kiska chcel tak prekryť svoju spoluzodpovednosť za hroziacu ústavnú krízu. Keby na tri a pol roka nezablokoval vymenovanie nových členov Ústavného súdu, vláda i poslanci mohli už dávno venovať svoj čas a energiu iným aktuálnym legislatívnym úlohám.
Výraz „politikárčenie“ opozičných strán v tejto kauze by si zaslúžil priamejšie označenie: intrigy. Niektorí poslanci akýkoľvek kompromis kolegov z vládnej koalície komentovali ako nedostatočný, pričom vlastné pozmeňujúce návrhy predložili až v poslednej chvíli. Iní zase sľubovali podporu ústavne zmene, no keď prišlo na lámanie chleba, zasekli sa. Ale aj „dvojičkový nápad“ Róberta Madeja zo Smeru bol od veci.
Podobne ako najnovšia premiérova predstava, že znefunkčneniu tejto významnej inštitúcie zabráni predĺženie mandátu súčasných ústavných sudcov. Ak koalícia získala pre zmenu ústavy iba 55 hlasov, ako by pre tento zásadný rez mohla počítať s 90 poslancami?
Obom táborom v parlamente neostáva nič iné, len čím skôr zvoliť osemnásť skutočne kvalitných kandidátov. Ale či Kiska, ktorý bude sedieť na prezidentskej stoličke až do júna, nebude zase účelovo naťahovať čas, to je už iná pesnička.